Kauza tzv. kriedovej revolúcie na Slovensku naberá na obrátkach a postupne odhaľuje, ako rozdielne môžu úrady pristupovať k tomu, čo je – alebo nie je – priestupkom. Prípad Rapčanovcov z Hnúšte sa stal jedným z najdiskutovanejších momentov tejto iniciatívy. Ide totiž pravdepodobne o jedinú rodinu, ktorá si za písanie kriedou po chodníku vyslúžila skutočnú pokutu. A to za krátky odkaz „Všade draho, doma najdrahšie“, ktorý sa stal symbolom občianskej nespokojnosti, informuje web Tvnoviny.
Štefan Rapčan, ktorý pokutu od mestskej polície uhradil, reagoval ostro. Podľa vlastných slov vníma celú situáciu ako návrat do čias, keď bol akýkoľvek prejav kritiky nežiaduci. „Táto situácia mi pripadá ako z bývalého režimu,“ uviedol s tým, že jeho rodina nechcela nič viac než upozorniť na rastúce životné náklady, ktoré trápia ľudí naprieč Slovenskom.
Kriedy plus ľudia rovná sa priestupok
Zarážajúci je aj detail zo záznamu mestskej polície – oznamovateľom priestupku mal byť sám primátor Hnúšte. Primátor Martin Pliešovský trvá na tom, že išlo o znečisťovanie verejného priestranstva bez ohľadu na to, akým prostriedkom bol nápis vytvorený. Tvrdí, že keď Rapčanovci zaplatili pokutu v najnižšej sadzbe, uznali svoj priestupok. Pre mnohých však zostáva otázkou, či vôbec o priestupok išlo.
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici pripomína, že občania sa môžu proti postupu polície brániť. Ak majú podozrenie, že sa prekročila právomoc alebo porušil zákon, môžu sa obrátiť na príslušnú prokuratúru. Tento postup môže byť pre Rapčanovcov cestou, ako sa brániť proti absurdnej pokute.
Absurdný prípad
O absurdnosti celého prípadu hovorí aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Ten označil pokutovanie za bizarné a pripomenul, že počas leta je úplne bežné, že deti kreslia kriedou po chodníkoch. „Potom by ste museli pokutovať rodičov detí, ktoré nakreslia nejakú kresbu. Bolo by to veľmi neštandardné,“ upozornil Božik.
K rozhodujúcemu vyjasneniu prispelo aj samotné Prezídium Policajného zboru, ktoré vydalo jasné stanovisko. Polícia podľa neho nepovažuje bežné písanie kriedou na chodníkoch či iných verejných komunikáciách za priestupok. Krieda je dočasná, ľahko zmývateľná a sama o sebe nespôsobuje škodu. Sankcia by pripadala do úvahy iba v prípade, že by vzniklo skutočné znečistenie, poškodenie povrchu alebo by sa obsah nápisu dostal do roviny protiprávnosti.
Policajný hovorca Roman Hájek zdôraznil, že písanie kriedou nepredstavuje porušenie zákona. Dá sa tak povedať, pokiaľ sa jeho obsah nestáva nenávistným či nebezpečným. To ďalej otvára otázku, prečo v Hnúšti došlo k pokutovaniu. Nápis bol predsa len miernou kritikou cien a neobsahoval nič nevhodné. Mnohí občania nadobúdajú pocit, že v tomto prípade išlo skôr o politickú citlivosť než o objektívne posúdenie situácie.
Kriedová revolúcia
Takzvaná kriedová revolúcia sa naplno rozšírila po incidente v Poprade, kde policajti odviedli na výsluch gymnazistu píšuceho kriedou pred školou. Zásah, hoci bez pokuty, vyvolal odpor verejnosti a ľudia po celom Slovensku začali kriedou vyjadrovať svoje postoje ako formu pokojného protestu. Jej iniciátor Michal „Muro“ Murár to vníma pozitívne a zdôrazňuje, že ide o nenásilný spôsob, ktorý nič nepoškodzuje.
Prípad pokutovaných Rapčanovcov z Hnúšte však otvoril otázky o primeranosti zásahov mestských úradov. Krieda je dočasná stopa zmývateľná dažďom, no symbol slobody prejavu pretrváva. Diskusia, ktorú spustila, dnes ukazuje, ako ľahko sa môže zdravý rozum stretnúť s neprimeranou horlivosťou pri posudzovaní občianskych prejavov.
