Bozky si spájame s vrúcnymi citmi, najčastejšie s láskou, či už partnerskou, priateľskou alebo rodičovskou. Pozorujeme ich nielen u človeka, ale aj u rôznych zvierat. Vedci bozky zaznamenali u opíc, gepardov, žiráf, ale aj polárnych medveďov.
Ako píše BBC, nová vedecká štúdia sa na fenomén bozkávania pozrela trochu podrobnejšie. Expertom sa dokonca podarilo zrekonštruovať jeho evolučný zrod.
Z výsledkov skúmania vyplýva, že bozkávanie na ústa sa vyvinulo pred viac ako 21 miliónmi rokov a pravdepodobne ho praktizovali aj naši pravekí predkovia. Ak sa naň pozrieme z čisto evolučného hľadiska, tak bozkávanie stále predstavuje istú záhadu.
Nemá totiž pre prežitie a reprodukciu žiadne zjavné výhody. Dokonca by sa dalo argumentovať, že v určitých prípadoch môže byť bozkávanie rizikové, keďže sa ním môžu prenášať vírusy a patogény. No napriek tomu sa vyskytuje v celej živočíšnej ríši.
Bozkávali sa už naši pravekí predkovia
Doktorke Matilde Brindle a jej tímu sa však na podarilo vytvoriť akýsi „evolučný rodokmeň“, ktorý im pomohol určiť, kedy sa bozkávanie vyvinulo. Vedci bozk definovali ako neagresívny, riadený orálny kontakt „s určitým pohybom pier alebo úst a bez prenosu potravy“.
„Ľudia, šimpanzy a opice bonobo sa bozkávajú. Je teda pravdepodobné, že ich spoločný predok sa tiež bozkával. Myslíme si, že bozkávanie sa pravdepodobne vyvinulo približne pred 21,5 miliónmi rokov u veľkých opíc,“ uviedla Brindle. Definícii bozku zodpovedalo aj správanie u vlkov, prérijných psov, ľadových medveďov či albatrosov.
Expertov však zaujímali hlavne primáty, ktoré poskytovali kľúč k ľudskému bozkávaniu. Zistili tak, že už neandertálci, teda naši najbližší ľudskí príbuzní, ktorí vymreli pred 40 000 rokmi, sa tiež bozkávali. Ako sa totiž ukázalo počas skúmania ich DNA, moderní ľudia a neandertálci zdieľali istého ústneho mikróba, ktorý sa nachádza v našich slinách.
„To znamená, že si museli vymieňať sliny stovky tisíc rokov po rozdelení týchto dvoch druhov,“ povedala Brindle. „Je dôležité, aby sme pochopili, že ide o niečo, čo zdieľame s našimi neľudskými príbuznými. Mali by sme toto správanie študovať, nielen ho odmietať ako hlúpe, pretože pre ľudí má romantické konotácie,“ dodala.
Dôvod je stále neznámy
Ako ale uviedla, stále nie je úplne jasné, prečo sa bozkávanie vlastne vyvinulo a ako sa to stalo. „Primáty sú mimoriadne flexibilné a veľmi inteligentné druhy, takže bozkávanie môže byť v niektorých kontextoch užitočné, ale v iných nie. A ak nie je užitočné, je dosť riskantné s vysokým potenciálom prenosu chorôb,“ vyjadrila sa Brindle pre CNN.
Vedci sa domnievajú, že mohlo vzniknúť z pôvodného ošetrovania srsti primátov. Nadhodili tiež hypotézu, že týmto spôsobom mohli naši predkovia odhadovať zdravotný stav a vhodnosť partnera.
Netreba tiež zabúdať na sociálny účel bozku, v tomto ohľade slúžil ako upevňovanie sociálnych väzieb, ale aj na znižovanie napätia v skupine. Mohol sa tiež vyvinúť zo zvyku niektorých druhov rozžuť potravu a tú následne ústami predať mláďatám.
Evolučný biológ Justin Garcia preto zdôraznil, že bozkávanie je „biologické a kultúrne“. „Je to správanie, ktoré aktivuje telesné zmysly a má jednoznačne evolučnú pôvod. Vieme však tiež, že sa medzi jednotlivcami a populáciami líši,“ poznamenal.
