Mikroplasty sa vo svete šíria rýchlejšie než môžeme zachytiť. Doteraz sme ich spájali najmä s vodou či pôdou, no najnovší výskum z čínskej Nankai University ukazuje, že plastové čiastočky sa dostávajú do rastlín ešte oveľa nečakanejším spôsobom – jednoducho vzduchom.
A čo je ešte prekvapivejšie: listy samotné fungujú ako vstupná brána. Nové výsledky podľa webu Phys.org posúvajú diskusiu o mikroplastoch do úplne novej roviny.
Výskumníci totiž pri detailnej analýze zistili, že listy rôznych rastlín dokážu absorbovať mikroplasty priamo z ovzdušia. Dokážu tak vykonať aj v mestách, na poliach a aj v priestoroch, ktoré pôsobia relatívne čistým dojmom.
Tento objav potvrdzuje, že plastové znečistenie je rozšírené presne tam, kde sme to ešte donedávna nečakali. V samotných tkanivách rastlín, ktoré skončia na našich tanieroch.
Mikroplasty sú už úplne všade
V laboratórnych aj terénnych podmienkach vedci sledovali pohyb mikroplastov v rastlinách. Zistili, že po preniknutí cez prieduchy – malé otvory regulujúce výmenu plynov – sa častice presúvajú do cievnych tkanív listov. Tam sa zachytávajú v špecializovaných štruktúrach, ako sú trichomy, čo znamená, že rastlina ich nedokáže vylúčiť.
V kontexte starších meraní pôsobí nový výskum ešte naliehavejšie, keďže už predchádzajúce štúdie zaznamenali vo veľkých mestách stovky až tisíce mikroplastov na meter kubický vzduchu.
Rastliny pritom už dávnejšie preukázali schopnosť absorbovať rôzne nanočastice, ako je oxid medi či striebro. Teraz výskumníci prvýkrát potvrdili, že rovnakým spôsobom dokážu prijímať aj plastové častice.
Veľmi alarmujúce výsledky
Vedci z Nankai University skúmali štyri lokality v čínskom Tianjine – od polyesterovej továrne a skládky až po mestský park a univerzitný areál – a ich zistenia sú výrazne znepokojivé. Po dôkladnom očistení listov od povrchových nečistôt sa ukázalo, že rastliny pri skládke a v blízkosti továrne obsahovali až stonásobne viac mikroplastov než tie z univerzitného prostredia, pričom koncentrácie PET dosahovali desiatky tisíc nanogramov na gram suchej hmoty.
Podobný trend bol zaznamenaný aj pri polystyréne, čo potvrdzuje, že najviac znečistené rastliny rastú v oblastiach s extrémnym plastovým smogom. Znepokojivo pôsobí aj fakt, že mikroplasty sa objavili v deviatich rôznych druhoch listovej zeleniny. Rastliny pestované vonku mali vyššie koncentrácie než tie zo skleníkov, čo potvrdzuje, že otvorené prostredie je podstatne náchylnejšie na kontamináciu.
Staršie listy navyše obsahovali viac mikroplastov než mladšie, čo naznačuje, že plastové častice sa v rastlinách kumulujú počas rastu. Experimenty s kukuricou ukázali aj zaujímavý detail: zatiaľ čo listy absorbovali plast už po jednom dni expozície, korene rovnakú schopnosť neprejavili. Ani po priamom vystavení sa v koreňoch ani stonkách PET nenašiel.
Dôkaz prítomnosti mikroplastov
Definitívnym dôkazom bol experiment, pri ktorom výskumníci pomocou kyseliny abscisovej uzavreli prieduchy – prísun mikroplastov sa následne dramaticky znížil. Odborníci upozorňujú, že ide len o začiatok veľkej debaty.
Nasledujúce výskumy, ktoré sa chystajú publikovať v prestížnom časopise Nature, majú poskytnúť ďalšie kľúčové informácie a naznačiť, aké riziká môžu mikroplasty predstavovať pre celé ekosystémy. Otázkou zostáva nielen to, čo mikroplasty robia s rastlinami, ale aj to, aký vplyv môžu mať na živočíchy, pôdne organizmy a napokon na ľudí, ktorí tieto rastliny konzumujú.
