Sociálne siete dnes predstavujú minimálne polovicu života mladých ľudí. Trávia na nich rekordne veľa času, bavia sa o nich medzi kamošmi, majú ich v mysli nonstop. Mnohé deti dnes žijú dva paralelné životy – jeden v škole, rodine či medzi kamarátmi, a druhý v prostredí platformiem, ktoré formujú ich identitu, komunikáciu aj sebavedomie.
S rýchlym nástupom sociálnych sietí sa však čoraz častejšie začína diskutovať o tom, aké riziká prinášajú pre psychický vývoj mladých ľudí. Web Topky priniesol správu o tom, ako by sa sociálne siete na Slovensku mali stať o niečo viac bezpečnými. Mnohých to ale nepoteší.
Prezident Peter Pellegrini otvorene pripustil, že Slovensko by malo nasledovať príklady vyspelých krajín. Podľa neho je najvyšší čas spustiť serióznu odbornú debatu o tom, či by deti do určitého veku nemali mať prístup na sociálne siete vôbec, alebo len so súhlasom rodičov. „Videli ste, čo robí s mladými ľuďmi nová digitálna doba – koľko úzkostí im vytvárajú sociálne siete,“ vyhlásil prezident a dodal, že obmedzenie by mohlo byť „správnym krokom na ochranu detí pred tým, čo ich v digitálnom priestore devastuje“.
Austrália už ide do toho
Jeho vyjadrenie inšpirovala situácia v Austrálii. Tá sa stala prvou krajinou, ktorá sa odhodlala k razantnému legislatívnemu kroku – od 10. decembra vstúpi do platnosti nový zákon stanovujúci minimálny vek na používanie sociálnych sietí na 16 rokov. Týka sa to najväčších platforiem, ako Facebook, Instagram, TikTok či streamingovej služby Twitch. Podľa webu Techbyte sa v Austrálii stane masová eliminácia miliónov účtov.
Austrália pritom nie je jediná krajina, ktorá prehodnocuje vzťah detí a sociálnych médií. Dánsko v tomto mesiaci oznámilo zavedenie minimálneho veku 15 rokov, pričom rodičia budú môcť deťom od 13 rokov umožniť registráciu na vybraných platformách. Ide o kompromis medzi ochranou maloletých a ponechaním určitej miery zodpovednosti na rodinách.
Dánska vláda argumentuje tým, že digitálny svet je pre deti čoraz agresívnejší – nielen kvôli škodlivému obsahu, ale aj kvôli komerčným algoritmom, ktoré systematicky pracujú s ich pozornosťou a zraniteľnosťou. Ministerstvo digitalizácie zdôrazňuje, že deti potrebujú viac času na oddych, hru a osobný rozvoj, než sú konštantné stimuly a porovnávanie sa v online priestore.
Sociálne siete v Európe
Podobný vývoj sledujeme aj v zvyšku Európskej únie. Vo Francúzsku sa problém dostal dokonca až na úroveň trestného konania – tamojšia prokuratúra spustila vyšetrovanie populárnej platformy TikTok pre údajné nedostatočné kroky na ochranu duševného zdravia detí. Je to prvý prípad, keď úradné orgány pristúpili k trestnému stíhaniu s cieľom ochrániť maloletých pred škodlivým vplyvom sociálnych médií.
Francúzska parlamentná komisia zároveň odporučila radikálne riešenie: úplný zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Pre tínedžerov od 15 do 18 rokov navrhuje tzv. „digitálny zákaz vychádzania“ – v čase od 22:00 do 8:00 by mali mať sociálne siete nedostupné. Cieľom je obmedziť nočné scrollovanie, ktoré odborníci spájajú so zhoršeným spánkom a zvýšenou úzkosťou.
Na Slovensku diskusia ešte len začína, no smerovanie je zrejmé. Svet dospel do bodu, keď sa prestáva riešiť iba to, ako deti učiť fungovať na sociálnych sieťach. Čoraz hlasnejšie sa ozýva otázka, či by deti vôbec mali mať prístup do sveta, ktorý ich môže formovať rýchlejšie, než ich dokáže chrániť rodič, škola či spoločnosť. Pokiaľ sa trend sprísňovania pravidiel bude šíriť, možno nás čaká zásadná zmena v tom, ako bude vyzerať detstvo digitálnej generácie.
O vekovej hranici pre sociálne siete sa diskutuje aj v EÚ. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na pôde OSN uviedla, že mnohé štáty podporujú vznik „veku digitálnej dospelosti“. Sama to podporuje ako matka a stará mama. Zároveň oznámila vznik komisie EÚ, ktorá má navrhnúť jednotné európske riešenia.
