Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok čelí viacerým otázkam – a tentoraz nie kvôli tomu, čo povedal, ale skôr kvôli tomu, čo zamlčal. Kým verejnosť zaujíma, ako zvládne prípadné doplatenie 120-tisíc eur v spore s Čurillovcami, on mlčí. No z jeho majetkového priznania vyplynulo niečo celkom iné – a možno ešte zaujímavejšie.
Ako jediný z členov vlády priznal, že vlastní kryptoaktívum. Hoci jeho (oficiálne priznané) finančné pomery nie sú nijako ohromujúce, fakt, že sa rozhodol pre investíciu do kryptomeny, otvára sériu otázok. Téme sa venovalo vydanie Denníka N z 21. novembra.
Nevieme koľko, ale vieme čo
Z majetkového priznania vyplýva len strohá informácia – že vlastní „kryptoaktívum“. Bez ďalších detailov, bez sumy, bez názvu konkrétnej meny. Zo všetkých ministrov to však uviedol len on.
Šutaj Eštok zároveň priznal, že v minulom roku zarobil 56-tisíc eur, čo pri jeho pozícii nie je nijako výnimočná suma. V rokoch 2017 až 2024 vykázal príjmy v hodnote 296-tisíc eur. Aktuálne zarába cez 8 000 eur mesačne, no stále žije „na sekeru“. Exekútor mu zablokoval účet a polícia mu siahla na financie kvôli kauze Čurillovcov.
Riziko alebo snaha zarobiť?
Denník N sa spýtal viacerých odborníkov na financie, čo si o tejto investícii myslia. A väčšina sa zhodla – kryptomeny sú extrémne volatilné a pre bežného investora skôr rizikové ako výhodné.
„Cena ide prudko hore alebo dole, často bez logiky. Nie je tam žiadna podkladová hodnota,“ povedal jeden z oslovených expertov. Hlavným motivátorom je podľa nich chamtivosť, nie znalosť trhu.
Kryptoaktíva fungujú ako záznam v elektronickom registri. Na rozdiel od akcií, ktoré predstavujú reálny podiel vo firme, tu si kupuješ len zápis. A dúfaš, že neskôr bude mať vyššiu cenu.
Slováci a bitcoin? Radšej stávky
Podľa odborníkov Slováci stabilcoiny takmer nekupujú. Tie sú kryté napríklad dolárom a majú byť menej volatilné. Väčšina sa radšej rozhodne pre bitcoin – hoci netušia, ako funguje. Vidina rýchleho zbohatnutia je totiž silnejšia než logika.
„Ľudia si kryptomeny stotožňujú s bitcoinom, a pritom ich existujú tisíce,“ vysvetľuje ďalší odborník. Z praxe vraj pozná prípady, keď podnikatelia prišli kvôli kryptu o všetko.
Z doterajších priznání Šutaja Eštoka to vyzerá, že do krypta zainvestoval po prvý raz. Či išlo len o pár desiatok eur, alebo o tisíce, nevieme.
Krypto na Slovensku pod dohľadom
Od konca roka 2024 je dohľad nad poskytovaním služieb spojených s kryptoaktívami v rukách Národnej banky Slovenska. Obchodníci s kryptomenami tak už potrebujú licenciu.
Štát zároveň hovorí o kryptomenách aj v súvislosti s praním špinavých peňazí. Práve pre svoju anonymitu sú pre podvodníkov veľmi atraktívne.
Čo teda investícia Šutaja Eštoka do krypta znamená? Možno nič. Možno všetko. No v kontexte jeho ostatných problémov ide o krok, ktorý si verejnosť určite všimla.
