Na EMEFKA ti neustále prinášame zaujímavé výbery filmov, ktoré ťa vedia dokonale naučiť o histórii sveta, alebo ťa zavedú do temných zákutí ľudskej nátury. Tentokrát sa pozrieme na snímky, ktoré vyvolali veľké vlny v spoločnosti a zapríčinili protesty. Urobili tak buď kvôli svojej ofenzívnosti – alebo kvôli ideologickej podobnosti tomu, čo bublalo pod povrchom spoločnosti.
Nájdeš tu snímky balansujúce na hranicou etického morálneho správania, ale aj normálne filmy, ktoré prostoreko zapasovali do agendy nespokojných ľudí. Tak či tak, ich symbolika sa vniesla do ulíc a narobila poriadny neporiadok.
Joker
Film Joker z roku 2019, v ktorom Joaquin Phoenix stvárnil psychicky narušeného komika Arthura Flecka inšpirovaného komiksovým super-zloduchom, vyvolal obavy z podnecovania násilia. Pred premiérou sa médiá a odborníci na psychológiu spoločnosti vyjadrili, že temná a realistická interpretácia vzbury a chaosu by mohla inšpirovať jednotlivcov k násilným činom, najmä v kontexte aktuálnych spoločenských napätí. Niektoré kiná dokonca zvýšili bezpečnostné opatrenia, aby predišli možným incidentom.
Pred kinami sa hromadila polícia, ktorá chcela zabrániť udalostiam, ktoré by sa mohli podobať na tragickú udalosť z roku 2012. Vtedy na premiéru filmu Temný rytier povstal prišiel 24-ročný mladík odetý do obrnenej vesty, ktorý začal strieľať po návštevníkoch kina. Do davov vhodil aj granáty, čím zranil 70 ľudí a ukončil životy až 13 osôb vrátane nenarodeného dieťaťa.

V niektorých krajinách sa kvôli filmu Joker objavili prvé protesty a diskusie o filme ešte pred jeho uvedením. V Libanone, Čile či Hongkongu masky Jokera, ktoré sa stali ikonickým vizuálom filmu, používali demonštranti počas reálnych protestov proti vládam a spoločenským nerovnostiam. Symbolika Jokera sa tak stala obrazom odporu a sociálneho napätia, čo odrážalo znepokojenie verejnosti nad možnými následkami emocionálneho a násilného obsahu filmu.
Maska klauna maskuje protesty
Okrem demonštrácií sa diskusia o filme sústreďovala aj na mediálne debaty a verejné fórum. Film polarizoval kritikov aj divákov – niektorí ho oslavovali ako umelecké dielo, ktoré odhaľuje psychologické problémy spoločnosti, iní ho odsudzovali ako potenciálne nebezpečný nástroj, ktorý môže podporiť agresívne správanie. Tento rozpor zvýšil mediálny záujem a prispel k tomu, že Joker sa stal jedným z najdiskutovanejších filmov roka.
Niektorí sa domnievajú, že takáto silná reakcia na film Joker inšpirovala režiséra Todda Phillipsa k tomu, aby v pokračovaní natočil anti-Joker film. Druhá snímka si, na rozdiel od prvého dielu, vyslúžila extrémnu kritiku, o akej filmy nepočuli už veľmi dlho. Ľudia, poháňaní silnou láskou k prvému dielu, druhú časť nazývali najhorším filmom všetkých čias a neraz sa zdalo, že začnú protestovať práve kvôli tomu, že druhá časť už nie je takým budičom antispoločenských tém.
Posledné pokušenie Krista
Do hry sa nám dostáva aj náboženstvo, ktoré dokáže vyvolať ešte väčšie protesty. Snímka Posledné pokušenie Krista v réžii Martina Scorseseho vyvolala jeden z najväčších náboženských škandálov v moderných dejinách kinematografie.
Adaptácia románu Nikosa Kazantzakisa ukázala Ježiša ako človeka, ktorý zápasí s pochybnosťami, túžbami a vnútorným pokušením – vrátane predstavy života po boku Márie Magdalény. Táto interpretácia šokovala kresťanské spoločenstvá po celom svete. Cirkevné autority film kritizovali ešte pred premiérou, označovali ho za rúhavý a žiadali jeho zákaz.
Protesty prepukli v desiatkach krajín. V Spojených štátoch sa pred kinami zhromažďovali tisíce veriacich, ktorí sa modlili, kričali heslá a rozdávali letáky vyzývajúce k bojkotu filmu. Niektoré kiná čelili nátlaku, petíciám a dokonca výhražným listom. Niektoré zdroje uvádzajú, že film spôsobil niekoľko extrémistických útokov na kiná, ale aj na samotného režiséra Scorseseho.

V Európe bola situácia ešte vypätejšia – vo Francúzsku vtrhla extrémistická kresťanská skupina do kina Saint-Michel v Paríži a podpaľovala sálové priestory, čo spôsobilo zranenia desiatok divákov. Podobné incidenty sa odohrali aj v Taliansku, Grécku či Španielsku.
V mnohých krajinách vlády film zakázali alebo mu obmedzili distribúciu v snahe vyhnúť sa spoločenským nepokojom. Paradoxne práve tieto zákazy ešte viac zvýšili jeho publicitu. Diskusia o slobode umeleckého prejavu, o hraniciach náboženskej kritiky a o tom, či môže film narušiť vieru ľudí, pokračovala roky. Posledné pokušenie Krista sa tak stalo jedným z najkontroverznejších diel 20. storočia a dodnes predstavuje symbol konfliktu medzi náboženskou citlivosťou a umeleckou slobodou.
Ďalšie filmy, ktoré vyvolali protesty, nájdeš na nasledujúcej strane





















