Stav slovenskej ekonomiky je niečo, čo viac už nepredstavuje len nejaké abstraktné čísla v grafe. Čoraz viac obyvateľov Slovenska má obavy o to, čo prinesie budúcnosť. O financie štátu sa zaujímajú hlavne v súvislosti s tým, aký dopad bude mať ich vývoj na ich životy. Všetci predsa vieme, že nepopulárna konsolidácia sa dotkla asi každého z nás.
Zaujímavou informáciou ohľadom slovenských štátnych financií je to, že štát funguje na dlh. Všetky tohtoročné príjmy už vyčerpal a preto si na svoj chod musí požičať. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Slovensko funguje na dlh
Štát včera začal fungovať na dlh, keďže vyčerpal všetky dane a odvody vybrané od obyvateľov a firiem na Slovensku. Znamená to, že počas posledných šiestich dní novembra a celého decembra si bude musieť požičiavať peniaze na zabezpečenie verejných služieb, vyplácanie platov zamestnancov, dôchodkov či sociálnych dávok. Na túto skutočnosť upozornil analytik INESS Radovan Ďurana.
Príjmy verejného sektora by mali v roku 2025 dosiahnuť rekordných 60,5 miliardy eur, čo je výrazný nárast oproti 34,5 miliarde eur v roku 2018. Podiel príjmov verejnej správy na hrubom domácom produkte (HDP) stúpne na historických 43,6 %, teda o 5 % viac ako v roku 2018. Za týmto rastom stoja najmä vyššie dane a poplatky zavedené v rámci dvoch posledných konsolidačných balíčkov.
Prečo je to tak?
Hlavným dôvodom, prečo štát prechádza na financovanie prostredníctvom dlhu, však nie sú nízke príjmy, ale vysoké výdavky verejného sektora. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007 – 2008 z úrovne 37 % na dnešných 48,5 %, čo predstavuje jeden z najrýchlejších nárastov v rámci Európskej únie. Tento podiel dokonca prevyšuje úroveň typickú pre dánsky model štátu blahobytu, ktorý si však svoju pozíciu vybudoval najskôr tvorbou bohatstva a až následne vysokými výdavkami.
Odborníci preto odporúčajú, aby sa konsolidácia verejných financií zamerala skôr na redukciu výdavkov než na ďalšie zvyšovanie daní. Slovensko totiž nemá nízke daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré by vysvetľovalo vysoký rozpočtový deficit. Problémom predstavuje predovšetkým neefektívne nakladanie s peniazmi a zle cielené sociálne transfery.
Podľa expertov by stačilo, ak by vláda znížila rozsah verejných výdavkov na úroveň rokov 2011 – 2012 alebo 2017 – 2018, keď tvorili približne 40 % HDP. Takýto krok by umožnil riešiť deficit bez nutnosti ďalšieho zvyšovania daní pre obyvateľstvo.
Rozpočet je v poriadku
Európska komisia (EK) zaradila Slovensko medzi najlepšie hodnotené krajiny EÚ pri plnení pravidiel týkajúcich sa rastu čistých výdavkov bez započítania obrannej únikovej doložky. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré zdôraznilo, že Slovensko hospodári vo verejných financiách zodpovedne a že schválený štátny rozpočet je v súlade s európskymi pravidlami.
Ministerstvo priblížilo, že „Európska komisia mimoriadnu pozornosť venuje takzvaným čistým výdavkom, a teda ju zaujíma najmä to, ako si úlohu plní vláda v oblastiach, ktoré vie ovplyvniť“. Po započítaní obranných výdavkov sa Slovensko podľa rezortu zaradilo hneď za Lotyšsko, ktoré však investuje do obrany viac než Slovenská republika, kde sa tieto výdavky stále držia najviac na úrovni 2 % HDP.
„Európska komisia pri svojich hodnoteniach rozpočtov priamo neprihliada na výšku deficitov, ktoré krajiny dosahujú, pretože tie sa skladajú aj z častí, ktoré národné vlády nevedia priamo ovplyvniť prijatými opatreniami,“ doplnilo ministerstvo.
EK uviedla, že makroekonomický scenár uvedený v návrhu rozpočtového plánu je v zhode s jej prognózami. Zároveň potvrdila, že Slovensko spĺňa požiadavky článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 473/2013, pretože rozpočtový návrh vychádza z nezávislých makroekonomických odhadov.
Pozitívne ratingy
„Od momentu, keď sme po bývalej vláde zdedili najhoršie verejné financie v celej Európskej únii, robíme všetko preto, aby sme tento stav zvrátili. Dnes vidíme, že naše zodpovedné riadenie verejných financií má zmysel a postupne Slovensko opäť staviame na nohy, čo nedávno potvrdili nielen ratingové agentúry, ale najnovšie aj hodnotenie zo strany Európskej komisie,“ zdôraznil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Komisia vo svojej správe uviedla, že návrh rozpočtového plánu Slovenska rešpektuje maximálny povolený rast čistých výdavkov podľa odporúčania Rady v rámci procesu ukončenia procedúry nadmerného deficitu a zároveň zohľadňuje flexibilitu národnej únikovej doložky.
Ministerstvo financií doplnilo, že po potvrdení ratingov agentúrami Standard&Poor’s a Fitch Ratings, ako aj po úspešnom jesennom predaji štátnych dlhopisov s výrazným záujmom investorov, predstavuje pozitívne hodnotenie rozpočtu zo strany Európskej komisie ďalšiu priaznivú správu pre Slovensko.
