Dámy a páni, Slovensko má v Europarlamente slušné zastúpenie. Analýza dvoch renomovaných médií – EUobserveru a ruskej redakcie Novaja Gazeta Europe – priniesla nepríjemné zistenia o postoji viacerých europoslancov k ruskej agresii na Ukrajine. Podľa rozsiahleho porovnania hlasovaní o štrnástich rezolúciách týkajúcich sa Ruska a troch dokumentoch o Bielorusku sa ukázalo, že medzi najaktívnejšími podporovateľmi línií vyhovujúcich Kremľu je zarážajúco až šesť slovenských reprezentantov v Európskom parlamente, informoval web Topky.
Slovensko sa teda dostáva do popredia rebríčka, o ktorom mnohí rozhodne nesnívajú. Naša krajina pritom patrí medzi tie, ktoré susedia s Ukrajinou. Ešte chvíľu hádaj, kto sa umiestnil, i keď je dosť nepravdepodobné, že sa netrafíš.
Slovenskí europoslanci naklonení Rusku
Úplným lídrom zoznamu sa „nečakane“ stal Milan Mazurek z hnutia Republika. Ten zdieľa prvú priečku s trojicou poslancov nemeckej strany BSW. Mazurek v analyzovaných hlasovaniach ani raz nepodporil návrh odsudzujúci ruskú agresiu, 16-krát bol proti a raz sa zdržal. Ide o kombináciu, ktorú EUobserver považuje za najjasnejší ukazovateľ proruskej orientácie.
V tesnom závese skončil Mazurekov stranícky kolega Milan Uhrík, taktiež spoluzakladateľ Republiky a bývalý člen ĽSNS. Uhrík hlasoval podobne konzistentne – 16-krát bol proti, no na rozdiel od Mazureka sa ani raz nezdržal. Jedno hlasovanie úplne vynechal. V rebríčku sa ocitol na spoločnom druhom mieste spolu s českým poslancom Ondřejom Dostálom a poľským politikom Grzegorzom Braunom.
Medzi desiatku najvýraznejších podporovateľov proruských rezolúcií sa zaradil aj Erik Kaliňák zo strany SMER – sociálna demokracia. Poslanec ovplyvnil hodnotenie svojou sériou 15 hlasovaní proti protiruským uzneseniam, pričom dvakrát sa vôbec nezúčastnil. Spolu s českou političkou Kateřinou Konečnou vytvorili skupinu europoslancov so stabilne proruskou rétorikou aj legislatívnou aktivitou.
Politický rebríček dopĺňajú postavy zo Smeru
Zoznam uzatvára aj dvojica ďalších poslancov SMER-u – Judita Laššáková a Ľuboš Blaha, ktorí sa rovnako často stavajú na opačnú stranu než väčšina Európskeho parlamentu. Laššáková hlasovala proti 14-krát, raz sa zdržala a dvakrát sa na rokovania nedostavila. Blaha, známy svojou dlhodobou kritikou Západu a podporou proruských naratívov, má na konte taktiež 14 hlasovaní proti a tri neúčasti. Podľa screenshotov analýzy je celkový počet slovenských poslancov v rebríčku šesť.
Česká republika má v rebríčku taktiež výrazné zastúpenie: medzi najtvrdšími odporcami proukrajinských rezolúcií sa objavujú Ondřej Dostál, Ivan David a Kateřina Konečná. EUobserver pri tejto trojici upozorňuje najmä na Davidovu minulosť psychiatra a exministra zdravotníctva, známeho šírením dezinformácií v SPD, a na Konečnú z malej komunistickej strany s dlhodobo proruským profilom.
Ešte silnejšie však vychádza Nemecko – v rebríčku má až osem europoslancov, prevažne z proruských či euroskeptických strán, čo podľa analytikov odráža širší trend dlhodobého pôsobenia ruskej propagandy v časti nemeckej politickej scény.
Európa nás má pod drobnohľadom
Rebríček vznikol na základe detailnej analýzy hlasovaní Európskeho parlamentu, ktoré sa týkali kľúčových tém – odsúdenia ruskej agresie, podpory Ukrajiny, postoja k Bielorusku či otázky, či môže Ukrajina použiť západné zbrane proti cieľom na ruskom území. V hlasovaní 28. novembra 2024 o reakcii na prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu Ruska a Severnej Kórey Mazurek, Dostál či David hlasovali proti, rovnako ako 19. septembra 2024 pri rozhodovaní o možnosti ukrajinského útoku na ruské ciele so západnou výzbrojou.
To, že Slovensko má v rebríčku až šesť z dvadsiatich najviac prorusky hlasujúcich europoslancov, otvára zásadnú otázku o trende slovenskej reprezentácie v Bruseli. Ide o individuálne postoje alebo o širší posun v politickom smerovaní krajiny? Analýza EUobserveru naznačuje, že slovenská verejnosť by mala pozornejšie sledovať, ako jej zástupcovia hlasujú. Hlavne by mala pozorovať, aký vplyv tieto rozhodnutia môžu mať na medzinárodné postavenie Slovenska.
