Sneh patrí k zimnej idylke. A kto by aspoň raz nevyskúšal jeho chuť? Asi každý z nás už ochutnal padajúci či napadaný sneh, zahryzol sa do snehuliaka alebo prehltol snehovú guľu. Takéto detské zvyky sú bežné, no odborníci a hygienici varujú, že sneh nie je vždy bezpečný na konzumáciu, informuje web CNN Prima News.
Podľa českého hygienika Radka Mikšíka totiž sneh, ešte predtým než dopadne na zem, zachytáva v atmosfére množstvo rôznych látok. Môžu to byť chemikálie ako toluény či benzén, ktoré pri konzumácii môžu ovplyvniť nervový systém alebo dokonca spôsobiť poruchy krvotvorby. Tento varovný signál by sme nemali podceňovať, najmä ak sa sneh konzumuje vo väčšom množstve alebo pravidelne.
Toxický sneh?
Učitelia a vychovávatelia sa snažia deťom vysvetľovať, prečo by sneh jesť nemali. Hana Střeláková z jednej českej materskej školy opisuje, že sneh nechávajú najprv rozpustiť vo triede, aby deti videli, čo sa v ňom môže nachádzať. Podľa zdroja je tento vizuálny príklad podľa nej účinný. Deti údajne ľahšie pochopia, že to, čo vyzerá krásne a čisté, nemusí byť bezpečné.
Laboratórne testy čerstvo napadaného snehu ukazujú, že aj malé množstvo môže obsahovať rôzne nečistoty – od kúskov listov až po jemný prach či sadze. Aj keď nie vždy ide o nebezpečné chemikálie, odborníci odporúčajú byť obozretní a veriť hygienikom, že potenciálne riziká existujú.
Základom bezpečnej konzumácie snehu je jeho pôvod. Sneh tvorí kryštalizovaná voda a teoreticky sa môže dokonca javiť ako čistejší než voda z kohútika. V prírode, mimo miest a ciest, ho ľudia po stáročia používali ako zdroj vody pri horolezeckých či kempingových expedíciách. Najlepšou voľbou sa stáva, keď človek zbiera čistý, čerstvý sneh, ktorý neleží na zemi alebo v blízkosti ciest.
Vieme si vôbec vybrať „ten správny sneh“?
Pri zbere snehu na konzumáciu alebo na prípravu snehovej zmrzliny sa musí použiť čistú panvicu alebo misku. Hlavným bod: zberať len vrchnú vrstvu napadaného snehu. Pre ešte vyššiu čistotu sa dá sneh roztopiť a prefiltrovať cez kávový filter alebo ho prevariť, ak je k dispozícii elektrický zdroj.
Web Thoughtco píše, že si treba dať pozor hlavne na farebný sneh, ktorý môže signalizovať prítomnosť rôznych nečistôt. Žltý sneh je jasnou známkou kontaminácie močom. Červený alebo zelený môže obsahovať rôzne druhy rias a hnedý, čierny či sivý sneh zas nečistoty, prach alebo sadze. Sneh okolo ciest môže obsahovať výfukové zvyšky, preto ho neodporúčajú konzumovať ani v menšom množstve.
Niektoré extrémne situácie, ako sneh padajúci v blízkosti priemyselných komínov, vulkánov či miest postihnutých jadrovou haváriou, predstavujú vysoké zdravotné riziko a sneh z týchto oblastí by sa nikdy nemal jesť. Rovnako dôležitým sa stáva vyhýbať sa znečisteným mestským lokalitám, kde sa sneh môže ľahko naplniť toxickými časticami.
Záverom možno povedať, že sneh síce patrí k zimnej kráse a detským radovánkam, no jeho konzumácia si vyžaduje opatrnosť. Najbezpečnejší je čerstvý, biely sneh zo vzdialených prírodných oblastí, ktorý môžete použiť na pitie či výrobu snehovej zmrzliny. A hoci väčšina mestského snehu nie je vhodná na jedenie, v horách, kde padá čistý sneh priamo z oblakov, môžete s opatrnosťou zažiť pravú zimnú sladkosť.
