Sociálne siete sa v poslednej dobe dostávajú pod stále intenzívnejší drobnohľad EÚ. Web The Guardian informoval, že Európsky parlament najnovšie vyzval na to, aby deti do 16 rokov nemali prístup k sociálnym sieťam, pokiaľ ich rodičia nerozhodnú inak. Poslanci Európskeho parlamentu prijali tento návrh väčšinou hlasov, pričom ide o odporúčanie, ktoré nie je právne záväzné, no zvyšuje tlak na prijatie európskej legislatívy v oblasti ochrany detí pred negatívnymi vplyvmi internetu na ich psychické zdravie.
Európska komisia sleduje austrálsku legislatívu, ktorá zakazuje deťom do 16 rokov používať sociálne siete, a zvažuje jej využitie ako vzor pre EÚ. Prezidentka Ursula von der Leyen varovala pred algoritmami, ktoré cielene vytvárajú závislosť u detí, zatiaľ čo odborné štúdie, napríklad francúzska iniciovaná Emmanuelom Macronom, odporúčajú obmedziť smartfóny do 13 rokov a sociálne siete až do 18 rokov, aby sa minimalizovalo riziko digitálnej závislosti a nadmerného vystavenia online obsahu.
Sociálne siete ako systém závislosti
Dánska europoslankyňa Christel Schaldemose zdôraznila, že ochrana detí je úlohou celej spoločnosti, nielen rodičov, a navrhla, aby sociálne siete deaktivovali funkcie podporujúce závislosť, ako nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie videí či nadmerné notifikácie.
Dokument upozorňuje, že „závislý dizajn“ je súčasťou obchodného modelu platforiem a približne jedno zo štyroch detí vykazuje problémové používanie smartfónov. Rezolúcia odporúča prístup k sociálnym sieťam od 16 rokov a s možnosťou rodičovského súhlasu od 13 rokov.
Niektorí kritici, vrátane zástupcov USA, varovali pred prílišným zasahovaním EÚ do digitálnych práv. Americký minister obchodu Howard Lutnick navrhoval „vyváženejšie“ pravidlá pre technologické spoločnosti v rámci obchodných dohôd. Francúzska europoslankyňa Stéphanie Yon-Courtin však zdôraznila, že ochrana detí nie je na predaj. Európske digitálne zákony podľa nej nebudú podliehať tlaku zahraničných korporácií.
Európa bojuje proti internetom
EÚ už dnes chráni používateľov pred online škodami prostredníctvom Zákona o digitálnych službách (Digital Services Act). Ten reguluje dezinformácie, kyberšikanu a nelegálny obsah. Rezolúcia však upozorňuje na medzery v zákone. Tie umožňujú deťom vystavovať sa závislému dizajnu či online exploatácii, napríklad finančným stimulom k tomu, aby sa stali influencermi.
Schaldemose upozornila, že hoci sa zákon zdá silný, stále sa dá ísť ďalej v ochrane detí pred škodlivými praktikami, ako sú tzv. „dark patterns“. Ide o dizajn aplikácií alebo webov, ktorý manipuluje používateľa k určitým rozhodnutiam. Napríklad nastavovanie časovačov na nákup alebo nátlakové upozornenia na aktiváciu sledovania polohy či notifikácií.
Rezolúcia získala podporu 483 europoslancov, proti bolo 92 a 86 sa zdržalo hlasovania. Euroskeptickí poslanci varovali pred nadmerným zasahovaním EÚ a zdôraznili, že rozhodnutia o prístupe detí k sociálnym sieťam by mali byť prijímané na úrovni členských štátov, čo najbližšie k rodinám. Schaldemose však dodala, že ochrana detí si vyžaduje spoločnú európsku akciu a ochotu presadiť prísnejšie pravidlá.
