Slovenka Dáša o práci letušky: Raz mi podgurážený pasažier hodil o hlavu pas (ROZHOVOR)

Cestovanie lietadlom vždy prináša množstvo otázok, ktoré si možno kladieš aj ty. Premýšľaš, ako vyzerá práca letušky za oponou, čo zažívajú počas bežného letu a ako zvládajú nečakané situácie? To všetko ti zodpovie náš rozhovor so slovenskou letuškou Dášou, ktorá otvorene hovorí o tom, čo všetko sa deje nad oblakmi. A niektoré jej príbehy sú skutočne poriadne pikantné.

Tento rozhovor ti umožní nazrieť do sveta, kde sa miešajú emócie, povinnosti a úsmev, ktorý musí zostať na tvári aj v náročných chvíľach. Postupne zistíš, ako vyzerá príprava pred prvým letom „naostro“, čo riešia letušky počas turbulencií a ako sa vyrovnávajú s cestujúcimi, ktorí si mýlia letušky s osobnými sluhami. A popri tom sa dozvieš aj niekoľko zákulisných pikošiek, ktoré ti možno zmenia pohľad na lietanie.

V prvom rade sa ti chceme poďakovať za rozhovor. Povedz nám na úvod, čo ťa priviedlo k práci letušky? Pre mnohých ide o prácu snov, snívala si o nej ako malá aj ty?

Snívala som o tom už od detstva. Všetci spolužiaci na základnej škole vedeli, že raz chcem byť letuška. (smiech) Dokonca po rokoch môj otec našiel na starom počítači prezentáciu z roku 2009, ktorú som vypracovala ešte ako malá. Do detailu som v nej opísala všetko – typy lietadiel, na akých budem lietať, koľko budem zarábať, aj to, aké destinácie navštívim. Mám z toho až zimomriavky, ale ono sa to skutočne do bodky splnilo.

Spomínaš si na svoj prvý let? Ako si sa cítila a čo ťa najviac prekvapilo?

Predtým, ako som išla „naostro“, som mala niekoľko cvičných letov. Dva týždne som žila v poľskom meste Gdansk, kde ma všetko učili. Tam som absolvovala svoj prvý let ako pozorovateľka – bola som šiestym členom posádky, teda navyše. Pamätám si, že ma z kožených topánok na opätku veľmi boleli nohy, lebo som ich musela mať obuté niekoľko hodín. Po práci mi dokonca krvácali, plus som ich mala celé opuchnuté zo zmeny tlaku.

Nič z toho ma ale neodradilo, pretože ten pocit… ten pocit bol neskutočný. Zrazu som chodila po palube v uniforme a s rúžom na perách sa usmievala na svojich pasažierov. Zároveň pri prvom lete platilo, že nováčik môže ísť počas letu a pristávania do kokpitu. To bol obrovský zážitok. Len som ticho pozorovala pilotov, ako vynesú tú obrovskú mašinu do vzduchu, ako sa pred nami mihá letecká dráha a pomaly sa nos lietadla zdvíha do vzduchu. Nikdy na to nezabudnem. Dodnes sa mi pri tej spomienke tisnú slzy do očí.