Momentálne ho môžeš vidieť v populárnej zábavno-vedomostnej šou Dobre vedieť, ktorú tento rok obnovila TV JOJ. Pôsobí tam ako vedátor Karol, ktorý robí pokusy a vysvetľuje súťažiacim správne odpovede. Väčšina ľudí ho však zrejme pozná ako vtipného stand-up komika, ktorý sa nebojí ostrého humoru.
Ten, koho si vezme na paškál, väčšinou neskončí dobre. Aj preto vie počas svojich vystúpení u publika vyvolať autentický hurónsky smiech. V rozhovore, ktorý nám poskytol po nakrúcaní jednej časti spomenutej zábavnej šou, nám prezradil, čo ho tento rok najviac prekvapilo, aký najlepší stand-up zažil a zaspomínal si aj na vtipné zážitky z osláv Silvestra.
Blížia sa Vianoce, ako ich budeš tento rok tráviť a ako ich celkovo tráviš najradšej?
Keď som bol malý, na Vianoce sme boli vždy vo veľkom rodinnom kruhu. Za stolom boli rodičia, obidve babičky, krstný otec… miloval som to. Potom si krstný našiel ženu, jedna babička nám zomrela a kruh ľudí za stolom sa zmenšoval. Neskôr sme mali vo zvyku chodiť so ženou na sviatky k rodičom – na striedačku k mojim a jej rodičom.
Keď prišla pandémia covidu, začali sme tráviť Vianoce u nás doma. Tieto Vianoce budú výnimočné, lebo sa mi podarilo presvedčiť rodičov, aby prišli prvýkrát k nám aj s babičkou, ktorú opatrujú. Užijeme si to teda spoločne, čo ma teší najviac. To je podľa mňa podstata Vianoc – byť so svojimi najbližšími, pretože bohvie, koľko s nimi ešte budeme.
Spomínaš si ešte na najlepší a najkrajší darček, aký si kedy dostal?
Počas detstva sa mi plnili sny, keď mi rodičia za totality kúpili v Tuzexe originál „angličáky“. To bola obrovská radosť. Spomínam si však na dva darčeky, ktoré ma fakt potešili. Prvý som dostal, keď som bol tínedžer, a bol to krásny čierny spací vak. (smiech)
Druhý pamätný darček som dostal, keď som bol už o niečo starší. Mama mi kúpila pod stromček knihu Satanské verše od Salmana Rushdieho. Ako mladistvého intelektuála ma vždy táto kniha lákala a v päte by ma nenapadlo, že by som ju mohol dostať od maminy. A áno, viem, že tešiť sa na Ježišove narodeniny zo Satanských veršov znie zvláštne, ale teda tá knižka je o niečom úplne inom než o Satanovi. (smiech)
Ako budeš tráviť Silvester?
Budem ho tráviť v rodinnom kruhu, pretože babička má vtedy narodeniny – oslávi 91 rokov. Je to už naozaj pokročilý vek, takže to, že s ňou môžeme oslavovať, berieme ako malý zázrak.
Zo Silvestra má každý mnoho zábavných zážitkov. Na aké z posledných rokov spomínaš najradšej?
Každý Silvester je pre mňa náramná zábava. Jeden konkrétny moment asi nemám, ale teda najhoršie vždy je, keď sa hráme spoločenské hry, niečo si vypijem a začnem byť veľmi súťaživý. (smiech) Vtedy sa vieme aj trošku pohádať. To sú najostrejšie konflikty. (smiech)
Máš teda počas tohto dňa radšej oslavu vo veľkom počte ľudí…
Určite, čím väčšia partia ľudí, tým lepšie. My sme obrovská rodina, čiže sú tam aj moje sestrenice, bratranci a ich partneri. Keď ešte aj oni budú mať deti, to bude fantastický žúr.
Spomínaš si ešte na oslavy Silvestra, keď si bol tínedžer? Chodieval si s kamarátmi napríklad na chaty? Máš odtiaľ nejaké vtipné príhody?
Áno, jasné, chodil som. Čo sa týka príhod, väčšina je nezverejniteľná. Ale dobre, jednu poviem. Pamätám si, že raz, keď som bol na chate, kde bola aj moja sestrenica, veľká fanúšička kanadských žartíkov, zobudil som sa s nalakovanými nechtami na nohách. Bola to, samozrejme, jej práca.
Spolu s jej kamarátkou sa odhodlala vyzuť mi ponožky, nalakovať fakt pekne nechty načerveno a dať tie ponožky naspäť. Ja som si to všimol na ďalší deň, keď som si menil ponožky, a strašne som sa vtedy zľakol, že čo sa mi stalo s nohami. Potom mi došlo, kto za tým je. (smiech)
Na konci roka veľa ľudí hodnotí udalosti, zážitky a podobne. Čo bolo pre teba najpamätnejším momentom tohto roka?
Bol to jednoznačne moment, keď sme znovu zažali svetlá v štúdiu, kde točíme reláciu Dobre vedieť. Aj keď už v inej televízii. Naozaj som sa tešil, keď sme po rokoch šou obnovili a na pľaci sa zišiel ten istý tím ľudí. Bolo to ako obuť si znovu dobre rozchodené topánky. O to viac si to teraz vážim.
Čo ťa tento rok najviac prekvapilo, možno až šokovalo?
To, aké neskonale neschopné vemená máme vo vláde. Čakal som všeličo, ale takúto „sh*t show“ nie.
Mal som pripravenú aj otázku „čo ťa tento rok najviac nahnevalo“, ale tú si vlastne týmto asi už zodpovedal. (smiech)
Áno, je to prepojené. (smiech)
Aký najlepší film a seriál si tento rok videl?
Toto som musel optimalizovať, lebo inak by som nemal kedy hrať počítačové hry. (smiech) Najradšej však hrávam staré hry, pretože z tých nových ma len máločo nadchne. Som napríklad veľký fanúšik Dark Souls.
Čo sa však týka filmov, veľmi rád by som vyzdvihol našu slovenskú kinematografiu, pretože ma tento rok každý slovenský film veľmi milo prekvapil. Už len čisto po remeselnej stránke bol každý profesionálne urobený. Mám z toho veľkú radosť a som fakt hrdý na našich filmárov a filmárky.
Ktorý bol najlepší koncert?
Nechodím na koncerty, tam sú ľudia. (smiech)
Nemáš rád ľudí? (smiech)
Nemám rád davy ľudí. Mám ich rád len vtedy, keď pred nimi stojím ja.
Na to by som nadviazal, keďže na vystúpenia si zvyknutý, keďže sa živíš aj ako stand-up komik. Aký najlepší stand-up si tento rok zažil? Bol to ten tvoj alebo niekoho iného?
Bola to moja šou, konkrétne Pančlajn, keď som oslavoval narodeniny a prišli moji kolegovia, ktorých milujem. Večer sme ešte zakončili návštevou karaoke baru. (smiech)
Kto je podľa teba – okrem teba – najlepší slovenský stand-up komik?
Nemôžem ti povedať jedného. Nebolo by to fér. Každý jeden z nich má svoj štýl, ktorý mám rád. Každý z nich ma dokáže rozosmiať.
Chodíš sa občas pozrieť naživo aj na zahraničných stand-up komikov? Kto ťa možno najviac inšpiruje?
Skôr si pustím nejaké špeciály na Netflixe. Mne je ťažké vyhovieť. Tým, že to robím a veľa toho vidím, som náročnejší. Pre mňa ako diváka je stand-up zaujímavý už len vtedy, keď mi otvorí nejaké nové obzory a ukáže niečo z úplne iného pohľadu.
Ak je stand-up iba zábavný, je to pre mňa málo. Z remeselného hľadiska to uznám, ale nemám potrebu to sledovať. Ak však do našich končín prídu nejakí moji obľúbenci, idem sa na nich pozrieť aj naživo.
V prípade, že by Bill Bailey znovu vystupoval na Slovensku, išiel by som naňho okamžite. Jeho milujem. Ale to práve preto, že robí niečo úplne iné než všetci ostatní – prepája stand-up s hudbou, čo ja nikdy nebudem vedieť. Tým pádom sa nemusím sám seba pýtať: „Prečo toto vlastne nerobím ja?“ Jeho šou si vďaka tomu viem užiť ako vďačný divák, nie ako menej úspešný kolega.
Keďže pri slovenskej scéne si bol diplomat, vieš povedať, kto je podľa teba celosvetovo najlepší stand-up komik?
V začiatkoch som zbožňoval Dylana Morana pre jeho cifrovaný dadaistický humor. Bavil ma tiež Louis C.K. tým, ako dokázal zložitosti súčasnej doby pomenovať zjednodušenou rečou bežného človeka. Momentálne mám najradšej už spomenutého Billa Baileyho alebo Bo Burnhama, ktorý stand-up potiahol do úplne iných rozmerov. Napríklad ten špeciál, ktorý vytvoril počas pandémie, keď bol zavretý doma, bol jeden nádherný karneval.
