Bryndzové halušky chutia najlepšie, keď si poriadne vymrznutý. No ako chutia, keď si poriadne vymrznutý, lebo sa aktuálne nachádzaš na vrchole Kilimandžára? Túto otázku sa rozhodol zodpovedať rodák z Liptovského Mikuláša Lukáš Baránek. Minulý rok sa mu podarilo ustanoviť svetový rekord na najvyššie uvarené bryndzové halušky, no jeho tohtoročné plány boli ešte odvážnejšie.
Lukáš s partiou sa pokúsili odohrať rekordnú partičku šachu v Himalájach. A 26. septembra približne o ôsmej ráno indického času sa im túto partičku šachu v doposiaľ najvyššej výške odohrať aj podarilo. Konkrétne na vrchole Kang Yatse II, ktorý sa pýši nadmorskou výškou 6 250 metrov. Kampaň realizovali s podporou mesta Liptovský Mikuláš. Ako to celé prebiehalo sa dočítaš v nasledujúcom rozhovore.
Začnime na úvod tými minuloročnými haluškami. Ako sa vám vôbec v hlave zrodil tento nápad?
Hovorí sa, že kultúru človek spozná najlepšie cez žalúdok – a myslím, že o tej našej to platí dvojnásobne. Ešte v roku 2024 som plánoval výstup na Kilimandžáro a veľmi som sa tešil na to, že budem môcť na pár dní okúsiť africkú kultúru. Nápad doniesť do Tanzánie, teda na ich najvyšší vrch, halušky vznikol s cieľom preniesť kúsok Slovenska do sveta.
Kilimandžáro nie je žiaden Kamzík. Ako veľmi bol náročný bol váš výstup – najmä so všetkým vybavením na prípravu halušiek?
Na samotný výstup som bol dobre pripravený. Trénoval som približne 20 hodín týždenne už rok vopred. S čím som ale nerátal bola logistika týkajúca sa prepravy bryndze, výbavy a všetkého ostatného. To považujem zrejme za svoju najväčšiu výzvu a už len dostať sa do Tanzánie pre mňa znamenalo polovicu úspechu.
Podľa akého receptu ste tieto halušky – pripravené doposiaľ v najvyššej nadmorskej výške – kuchtili? Podarili sa vám?
Halušky som robil podľa receptu od starkej. Myslím, že každá rodina má trochu iný recept, ale vo svojej podstate sa všetky podobajú. Musím povedať, že variť v takej výške bol atypický zážitok. Nedostatok kyslíka, vietor a zima ma sprevádzali počas celého procesu varenia. Po asi 45 minútach sme mali halušky hotové a aj keď neboli tip-top (chýbala nám totiž naša Liptovská slanina), mne a aj mojim africkým parťákom nesmierne chutili.
Už vtedy sa vám podarilo zlomiť jeden svetový rekord. Čo to znamená? Je za to nejaká odmena, napr. finančná, alebo len hrejivý pocit na srdiečku?
Finančná odmena za žiadne takéto rekordy nehrozí. Turistika je, žiaľ, celosvetovo veľmi podfinancovaný šport. Avšak moje rekordy neboli o prekonávaní niekoho a ani o peniazoch. Išlo o to ukázať, čo všetko sa dá prepojiť so športom, a inšpirovať mládež k aktívnemu životnému štýlu. Práve tam vnímam nesmierne medzery našej generácie. Mojimi výstupmi sa snažím ukázať, že keď človek chce, robiť sa dá hocičo – od turistiky cez varenie až po šach.
Tento rok ste zase okúsili šach v Himalájach. Komu skrsla v hlave táto myšlienka?
Kiežby som to mohol na niekoho zhodiť, ale myšlienka to bola moja. Šach som hrával ako malý. Ešte predtým, než som sa dal na turistiku, pre mňa šach predstavoval neuveriteľne pekné prepojenie strategického myslenia a zábavy. Už dávno nehrávam šach súťažne, a tak mi napadlo ukázať takýmto rekordom rozmanitosť športu.
Prečo práve šach? Prečo nie napríklad také Človeče, nehnevaj sa? Ani to v Himalájach asi ešte nikto nehral. (smiech)
V tomto ťa musím opraviť. (smiech) Človeče, nehnevaj sa! sa v Himalájach hráva na dennej báze. Indom táto hra dokonca nesmierne ide a vo väčšine prípadov ma úplne nabili. Počas dlhých dní v základnom tábore sa práve takýmito hrami ideálne kráti čas.
Minulý rok halušky, tento rok šach… máte nejaký šialený plán aj na budúci rok?
Najbližší rok sa zameriam na niečo možno nudné, no o to podstatnejšie – zlepšovanie svojej fyzickej kondície a rozširovanie talentu v horách. Skúsim podniknúť výstupy na pár päťtisícových vrchov v okolí, avšak ozajstnú výzvu chystám na rok 2027. Vtedy sa plánujem pokúsiť o výstup na 6. najvyššiu horu sveta – Cho Oyu.
Viac fotografií z Lukášových expedícií si môžeš pozrieť v našej galérii:
Ilustračná fotografia | Autor: Archív respondenta
