Ak si už niekedy vošiel do IKEA „len po jednu poličku“ a nakoniec si sa vytrepal s vozíkom plným sviečok, váz, šálok, koberčekov a ďalších zázrakov, ktoré si zrazu potreboval, tak vitaj v dosť rozsiahlom klube. IKEA totiž nie je obyčajný obchod. Ide o živý organizmus, schopný navodiť svojim obetiam pocit potreby jeho produktov na to, aby ich mohol jedného za druhým zjesť! Preháňame. Je to len premyslený psychologicko-marketingový labyrint, veľkolepá pasca na tvoje zmysly aj peňaženku. A čo je na tom najlepšie? Ty do nej vchádzaš dobrovoľne a ešte ťa to aj baví.
Zamyslel si sa napríklad niekedy nad tým, prečo tam skoro nikde nevidíš okná? Alebo prečo sú na stenách hodiny, ktoré nefungujú? To nie je náhoda. Keď nevnímaš svetlo a čas, strácaš prehľad o tom, ako dlho sa v predajni motáš. Presne ako v kasíne. Vonkajší svet zmizne a ostane len dokonale naaranžovaný svet bytových inšpirácií, v ktorom sa ti zrazu všetko zdá lacné, praktické a úplne nevyhnutné.
Toto je však len špička ľadovca, o ktorom sa vo facebookovej skupine Content Marketing Community SK/CZ objavil veľmi zaujímavý príspevok. V ňom sa objavili vysvetlenia na pálčivú otázku – čo vlastne IKEA robí pre to, aby navodila svojim zákazníkom pocit odtrhnutia sa od reality a vstúpenia do fantastického kráľovstva nábytku?
IKEA ťahá za nitky zo všetkých smerov
Poďme napríklad k deťom. IKEA ti tvoje dieťa s radosťou postráži — zadarmo, s personálom, s guličkami. Nie preto, že je to milá sociálna služba. Ale preto, že rodič s dieťaťom má v hlave neustále tikajúci alarm. Keď sa dieťa nudí, spustí chaos. Keď je o dieťa postarané, ty máš pokoj a hlavne čas nakupovať.
No a jedlo? Prečo tam dostaneš obrovský rezeň s prílohou za 5,50? Zakladateľ IKEA údajne povedal: „Ťažko sa robí biznis s niekým, kto má prázdny žalúdok.“ Zdá sa, že mal pravdu. Keď si hladný, nákup je utrpenie. Ale nákup po lacnom a chutnom jedle? To sa ti hneď zdá, že celý obchod je vlastne super výhodný. Jedlo je kotva, ktorá ti šepká: keď toto stojí pár drobných, všetko ostatné je tiež bombastická kúpa.
Celý obchod je navyše navrhnutý ako jedno gigantické bludisko. Nie preto, aby si sa vyznal, ale aby si prešiel čo najviac oddelení. Aj tie, o ktoré si pôvodne nemal ani najmenší záujem. Cestou ťa bombardujú desiatky mikro-pokušení — peknučké poháriky, útulné lampy, vankúšik, a ty len kráčaš ďalej a ďalej, s košíkom čoraz plnším, akoby sa tie výrobky doňho hádzali samé.
A potom prichádza záver. Si unavený, prechodený, chceš ísť domov. IKEA to ale veľmi dobre vie. Tvoje telo už nevládze, peňaženka sa už takmer vznáša v hustote okolitého vzduchu, deti plačú a práve vtedy ti IKEA hodí do cesty vegánsku jahodovú zmrzlinu za 69 centov alebo hotdog za 59 centov.
Psychológia kráľa nábytku
Tu prichádza na rad psychológia — efekt prvej a poslednej spomienky. IKEA nechce, aby tvoja posledná myšlienka bola negatívna. Chce, aby si si zapamätal, že si si dal lacný, chutný kopček zmrzliny. Posledný dojem je sladký, nie bolestivý. A práve preto sa tam tak rád vraciaš. To platí aj pri ostatných súčiastkach IKEA predajne. Kamkoľvek prídeš, tam ťa čaká nový výrobok či lahodný dizajn.
A tak odchádzaš z parkoviska v aute napchatom vecami, ktoré si nepotreboval, ale nejako ti tam prostoreko pribudli. V dobrej nálade, s pocitom, že si vlastne výhodne nakúpil. S novými nápadmi, ako prerobiť byt. A s chuťou zmrzliny stále na jazyku.
A najvtipnejšie je, že aj keď vieš, aké triky na teba používa, vôbec ti to neprekáža. Je to rituál, malý výlet, zvláštne príjemná rutina. Vojdeš do labyrintu, necháš sa viesť, necháš sa oklamať a ešte si to aj užiješ.
