Nevera je v partnerských vzťahoch bohužiaľ bežným, no mimoriadne deštruktívnym fenoménom. Hoci ju často vnímame ako záhadu, ktorej skutočné príčiny nepoznáme, psychológovia z Turecka poodhalili rúško tajomstva. Ich prelomová štúdia identifikovala štyri hlavné „červené vlajky“, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou signalizujú, že človek má sklony k nevere. Zistite, aké faktory sú kľúčové a prečo sa niektorí ľudia rozhodnú hľadať naplnenie mimo svojho záväzného vzťahu.
Nevera je celosvetový problém a prieskumy ukazujú, že ide o prekvapivo časté správanie, píše Daily Mail. Napríklad len v Spojenom kráľovstve sa k podvádzaniu partnera priznalo až 36 % opýtaných. Dôvody tohto konania však dlho zostávali nejasné.
Nové svetlo do tejto problematiky vniesol výskum psychológov Esry Selalmaz a Gizem Erdem z Koç University v Istanbule, ktorý bol publikovaný v odbornom časopise The Family Journal. Zistili, že za neverou stoja štyri predvídateľné faktory, ktoré by mali byť alarmujúcim signálom pre každého.
Do štúdie bolo zapojených 280 účastníkov vo veku 18 až 30 rokov, ktorí žili v záväznom partnerskom vzťahu najmenej jeden rok a nemali deti. Vedci skúmali ich rodinnú históriu, štýl pripútanosti a ich úmysly ohľadom nevery.
4 alarmujúce signály náchylnosti k nevere
Analýza výsledkov odhalila štyri silné prepojenia medzi určitými charakteristikami a vyššou pravdepodobnosťou nevery:
1. Dedičstvo nevery z rodičovského vzťahu
Jedným z prekvapivých zistení bolo, že ľudia, ktorých rodičia mali v minulosti aféru, boli sami náchylnejší k podvádzaniu. Vedci to vysvetľujú tak, že takíto jedinci si mohli osvojiť pasívne-agresívne správanie svojich rodičov. Namiesto úprimného prejavovania emócií (najmä tých negatívnych) sa vyhýbajú emocionálnej zraniteľnosti vo vlastnom vzťahu, čím si zdanlivo zachovávajú pocit kontroly nad svojimi pocitmi – hnevom, sklamaním či odmietnutím. Táto taktika ich však robí menej spokojnými, pretože partnerovi neukazujú svoje pravé ja, čo následne zvyšuje ich potrebu hľadať potvrdenie vlastnej hodnoty mimo vzťahu.
2. Predchádzajúca história nevery
Najsilnejším prediktorom bol jednoznačne predchádzajúci „škandál“. Ak bol účastník v minulosti neverný predchádzajúcemu partnerovi, jeho úmysly podviesť súčasného partnera boli oveľa vyššie. História nevery v predchádzajúcich vzťahoch sa ukázala ako najsilnejší prediktor budúcich úmyslov.
3. Vysoká miera vyhýbania sa pripútanosti
Osoby s vysokým stupňom vyhýbania sa pripútanosti – teda s nízkou toleranciou emocionálnej a fyzickej intimity – mali taktiež zvýšenú tendenciu k nevere.
Pre týchto ľudí, ktorí si cenia sebestačnosť a obmedzenú intimitu, môže nevera slúžiť ako deaktivačná stratégia. Môže to byť paradoxný spôsob, ako sa vnútorne cítiť nezávislý aj napriek tomu, že sú v záväznom vzťahu, lebo im to poskytuje odstup a pocit slobody.
4. Nízka emocionálna a sexuálna intimita
Nevera bola silno prepojená aj s nízkou úrovňou emocionálnej a sexuálnej intimity vo vzťahu. Tí, ktorým v záväznom vzťahu chýba sexuálne uspokojenie a emocionálne prepojenie, sú náchylní hľadať uspokojenie týchto nenaplnených potrieb a sexuálnu blízkosť práve v afére.
Tieto zistenia sú cenným nástrojom pre psychológov a párových terapeutov. „Tieto poznatky osvetľujú dôležitosť riešenia nevernosti rodičov, vyhýbania sa pripútanosti u dospelých a problémov s intimitou v párovej terapii, vzhľadom na riziko nevery,“ uvádzajú výskumníci vo svojej štúdii.
Veria, že ich výsledky môžu pomôcť terapeutom prispôsobiť svoje sedenia tak, aby efektívne znižovali riziko nevery vo vzťahu alebo pomohli párom, ktoré už škodlivé dôsledky nevery zažili.
