V čase konsolidácie, kultúrnych kontroverzií a havárií vlakov sa občianska spokojnosť môže u nás javiť ako čistá fikcia. Najnovší prieskum JobsIndex od Alma Career Slovakia však prináša ukážku pozitívneho pohľadu Slovákov na pracovný trh.
Zo zisťovania, ktorého sa zúčastnilo viac ako tisíc pracujúcich, vyplýva, že tretina očakáva vyššie platy v budúcom roku a ďalšia štvrtina túto možnosť nevylučuje. Takmer 60 percent respondentov teda verí v zlepšenie svojej finančnej situácie, hoci oproti Čechom sú Slováci mierne menej optimistickí. Web Techbyte však informoval, že tieto vízie sa pravdepodobne nenaplnia.
Predstavy o platoch sa líšia podľa profesií. Zvýšenie mzdy považuje za nepravdepodobné len 12 percent opýtaných, pričom najväčší optimizmus prejavujú technickí odborníci. Výrazné očakávania majú aj pedagógovia a zdravotníci, z ktorých až 71 percent verí, že si polepší, či už určite, alebo aspoň pripúšťa možnosť rastu.
Čo očakávajú ďalší Slováci?
Na opačnom konci rebríčka sa ocitajú pracovníci služieb a obchodu, kde vo zvýšenie príjmu verí len niečo vyše polovice zamestnancov. Tento nižší optimizmus odráža dlhodobý tlak na náklady firiem a nižšiu priemernú mzdovú úroveň v týchto odvetviach, čo zamestnancom znižuje očakávania.
Predstavy o konkrétnom náraste miezd sa javia ako prevažne realistické. Takmer polovica respondentov očakáva maximálne 5-percentné zvýšenie, približne tretina verí v nárast medzi 6 a 10 percentami. Očakávania tak zostávajú striedme a úzko korešpondujú s aktuálnymi ekonomickými podmienkami a schopnosťou firiem prispieť k rastu platov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že hoci sú očakávania opatrné, väčšina zamestnancov si stále udržiava pozitívny pohľad na svoju finančnú budúcnosť. Naznačuje to pomalý, ale stabilný optimizmus na pracovnom trhu.
Očakávané platy narážajú na realitu
Podľa odborníka Miroslava Draveckého očakávania miezd odrážajú aktuálnu ekonomickú situáciu, keď inflácia klesá z približne štyroch na tri percentá v roku 2026. Firmy sa pri zvyšovaní platov budú správať opatrnejšie, pričom nad päť percent pôjdu len u vysoko kvalifikovaných pozícií s nedostatkom pracovníkov.
Zaujímavým paradoxom je, že väčšina zamestnancov považuje 5-percentné zvýšenie za nedostatočné. Ak ho niekto očakáva, spravidla by uprednostnil dvojnásobok – teda 10 až 15 percent. Niektorí by dokonca uvítali nárast nad 20 percent. Najkritickejšie sú práve profesie z verejných služieb – učitelia a zdravotníci – kde nízke mzdy dlhodobo vyvolávajú nespokojnosť a vyššie očakávania.
V skupine, ktorá si myslí, že by mohla dostať pridanie nad 5 percent, je optimizmus aj spokojnosť logicky vyššia. Viac ako polovica považuje takýto nárast za primeraný. Ľudia, ktorí by chceli ešte výraznejšie zvýšenie, najčastejšie uvádzajú potrebu až 20-percentného skoku, a to najmä v prípade nízkopríjmových profesií a verejného sektora.
Dravecký však upozorňuje, že takéto očakávania sa často dosť vzďaľujú realite. Výraznejšie zvýšenie mzdy prichádza väčšinou až vtedy, keď človek zmení pracovnú pozíciu alebo prevezme náročnejšiu zodpovednosť. Inými slovami – desať či dvadsaťpercentné navýšenia sa v praxi javí skôr ako výsledok kariérneho posunu než bežného ročného prehodnotenia.
Celkové výsledky teda ukazujú, že hoci Slováci dúfajú v rast platov, ich očakávania sú pevne viazané na ekonomickú realitu a rozdiely medzi jednotlivými profesiami ostávajú výrazné.
