„Nechcem ísť domov na Vianoce“: Ak si si túto vetu už raz povedal, psychologička radí, čo robiť. Martina bude už tretí rok sláviť sviatky mimo Slovenska

Pre mnohých Slovákov predstavujú Vianoce stále nemenný rituál: veľké upratovanie, tri dni strávené pri sporáku, povinné návštevy a únavné rodinné diskusie. Avšak pre určitú skupinu ľudí sa sviatky stávajú symbolom slobody a oddychu – ďaleko od domova a rodinných tlakov. Táto vianočná revolúcia nie je len o cestovaní do tepla; je to o nastavovaní hraníc, psychickej pohode a definovaní si Vianoc podľa vlastných potrieb, nie podľa spoločenských očakávaní.

Niektoré známe osobnosti už niečo takéto praktizujú. Napríklad herečka Kristína Svarinská priznala ešte minulý rok, že sviatky trávi sama v zahraničí. Svarinská otvorene v roku 2024 povedala, že k sviatkom nemá až taký intenzívny vzťah: „Je pravda, že Vianoce nejako zvlášť neprežívam, v minulosti som ich rada nemala, bola to pre mňa taká kombinatorika kto – kedy – kam – ako príde a pôjde na návštevu. Ale mám pocit a nehanbím sa priznať, že sa to asi trochu mení a pôvodná definícia ,nemám rada Vianoce‘ sa transformuje na ,Vianoce na Slovensku zatiaľ neprežívam‘,“ povedala.

Príbeh Martiny: od klasiky k exotike

Podobný, no kolektívnejší prístup zvolila aj 28-ročná Martina, ktorá už tretí rok bude tráviť Vianoce so súrodencami a priateľmi v zahraničí. Pre ňu sa tento zvyk stal zaslúženou odmenou a novou tradíciou, ktorá nahradila stres.

Pre Maťu sa každoročná cesta so súrodencami a priateľmi do tepla stala pevnou, novou tradíciou. Na otázku, ako tento nápad vôbec vznikol a prečo sa rozhodli Vianoce tráviť práve takto, odpovedala pragmaticky. Vyrastala totiž v rodine, ktorá nemala priestor ani peniaze na dovolenky, a preto teraz, keď si to vďaka tvrdej práci môže dovoliť, vidí v tom len výhody.

„Tento nápad tak nejak prišiel pri cestovaní počas roka. Som z rodiny, ktorá nikdy nemala peniaze a priestor na niečo také ako dovolenka. Takže teraz, keď už si to môžem na základe svojej tvrdej práce dovoliť, prečo to neurobiť? Proste sa nám cestovanie páči, a tak sme sa rozhodli, že ho budeme praktizovať aj počas Vianoc. Má to veľa výhod. Za prvé, všetci máme voľno v práci, takže nie je veľmi potrebné riešiť logistiku. Za druhé, bežné Vianoce doma sú viac o práci ako oddychu a za tretie, nie je nám zima. Takže asi takto to vzniklo a musím povedať, že je to skvelá nová tradícia. Oddych s ľuďmi, ktorých máš rád na krásnom mieste. Čo viac si môže človek priať?“ vysvetlila Martina.

Chýba jej niečo z tradičných Vianoc?

Tento nový zvyk predstavuje výrazný kontrast oproti jej predošlým sviatkom, ktoré boli typicky slovenské, s prípravami a upratovaním. Hoci aj predchádzajúce Vianoce „mali svoje čaro“, Maťa priznáva, že „momentálnemu zvyku sa to nevyrovná“.

Počas pobytu v zahraničí sa Maťa a jej blízki sústreďujú hlavne na oddych a spoločnosť, idú tak úplne mimo zaužívaných vianočných rituálov: „Jediná tradičná vec, ktorú robíme, je, že si užívame spoločnosť jeden druhého a chutné jedlo, ale inak ideme mimo zaužívaných koľají.“

Pokiaľ ide o výber destinácie, hlavným určujúcim faktorom je cena, hoci majú aj okruh miest, ktoré by chceli vidieť. Z tradičných slovenských Vianoc jej chýba „jedine šalát“, ale aj to sa dá vyriešiť.

Napriek zmene prostredia zostáva pre Maťu zachovaná podstata Vianoc. Vníma ich ako čas darovania a prijímania, pričom zdôrazňuje význam blízkych ľudí: „Vianoce sú pre mňa časom, keď môžem dávať seba druhým a dostávať to isté späť. O tomto by to podľa mňa malo byť, avšak nie len sviatky. Napokon, ľudia nášmu srdcu blízki sú v tomto krátkom živote jednou z mála vecí, na ktorých ozaj záleží.“

Hľadanie pokoja: Pohľad psychologičky

Zatiaľ čo jedni volia útek do tepla, druhí sa snažia prežiť vianočný nápor s čo najmenšími psychickými stratami. Psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe potvrdzuje, že december je v jej praxi obdobím plným stresu, nie pokoja. Ľudia prichádzajú s túžbou po oddychu, no zároveň s obrovským strachom zo sklamania rodiny.

Podľa Krelovej je realita často takáto: „Vianoce sú vraj časom pokoja. A potom príde realita – tri druhy šalátov, štyri druhy očakávaní a päť druhov otázok, na ktoré sme pripravení asi ako medveď zo zimného spánku. V mojej psychologickej praxi je december ,sezóna otvorených dverí‘ – ľudia prichádzajú s túžbou mať pokojné sviatky, no zároveň so strachom, že sklamú rodinu, keď neprídu na každý jeden vianočný rituál.“

Krelová ponúka niekoľko kľúčových psychologických tipov, ako zvládnuť sviatočný nápor a nevyhorieť.

Ako znížiť pocit viny z netradičných Vianoc?

Pocit viny je silný predovšetkým preto, že v našich hlavách sídli „vianočné pravidlo“ o povinnom návrate domov. „Pocit viny je často silnejší než vôňa kapustnice. Mnohí z nás majú v hlave ,vianočné pravidlo‘, že dobré dieťa musí prísť domov, aj keby mu dochádzala mentálna baterka. V praxi vidím, že najviac pomáha uvedomiť si jednoduchú vec: naše potreby nie sú menej hodnotné len preto, že je december. Vnútorné povolenie typu ,mám právo prežiť sviatky tak, aby mi bolo dobre‘ urobí s pocitom viny zázraky. A áno, aj keď to znamená menej rodiny a viac papučovej terapie,“ uvádza psychologička.

Prečo je návrat domov taký vyčerpávajúci?

Krelová vysvetľuje, že príčinou je rýchly návrat k starým rodinným rolám. „V rodine sa aktivujú staré roly a dynamiky a mozog si povie: aha, 2010 vibes, ideme podľa starého scenára. Mne, aj mojim klientom, veľmi pomáhajú malé únikové rituály: prechádzka po večeri, krátka ,pauza na vzduch‘, vlastný priestor či jasný čas odchodu. Nie je to neúcta – je to prevencia psychického holiday burnoutu (psychického vyhorenia),“ vysvetľuje Krelová.

Ako oznámiť rodine, že chcem iné Vianoce?

Kľúčová je komunikácia. „Trik je včas, pokojne a v prvej osobe. Namiesto: ,Vy ma vždy dusíte!‘, skúste: ,Tento rok potrebujem pokojnejší režim, prídem len na pár hodín.‘ A verte mi – z mojej praxe viem, že väčšinu hádok nespúšťa samotná informácia, ale pocit, že ich odmietate. Preto pomáha doplniť vetu: ,Záleží mi na vás, nechcem, aby to vyznelo ako útek.‘ Jasné hranice + ľudský tón = menšia šanca, že teta ostane dotknutá a mama začne ,citovú operu,‘ hovorí psychologička.

Konflikty a nepríjemné otázky: Vianočné frázy prežitia

Na zvládnutie napätých situácií sú podľa psychologičky ideálne vopred pripravené neutrálne frázy.

Pripravte si napríklad „vianočné frázy prežitia“ – znejú nevinne, ale sú účinné.

• Toto by som teraz nerada rozoberala, poďme si užiť večer.
• Rozumiem, že to vidíš inak. A teraz dezert?
• K tejto téme sa vrátim… v roku 2080.

Ak sa rozhovor rozbieha smerom k hádke, pomáha premostenie: „Vidím, že je to pre teba dôležité, ja to mám inak. Skúsme teraz sviatočný mód.“ A ak nič nefunguje, vždy existuje osvedčená technika: „Idem po vodu.“ Nemusíte špecifikovať, ako dlho sa tam zdržíte.

Vytvorenie zmysluplných Vianoc a zdravý kompromis

Zmena tradícií nie je hriech. „Zmena tradícií nie je zrada rodiny, ale investícia do psychickej pohody. Mnohí moji klienti si prvé ,netradičné Vianoce‘ pamätajú ako najpokojnejšie v živote – či už cestovali, pomáhali niekde ako dobrovoľníci alebo mali domáci solo chill s filmami a jedlom, ktoré majú radi. Tradície nie sú zákony. Sú to nástroje – a nástroje môžeme meniť podľa toho, čo potrebujeme. Kľudne si vytvorte Vianoce, ktoré budú patriť vám, nie spoločenským očakávaniam,“ uviedla Krelová.

Pre tých, ktorí sa snažia nájsť strednú cestu, Krelová odporúča model „krátko, ale kvalitne.“

Najlepšie funguje model „krátko, ale kvalitne.“ To znamená:

• prísť na Štedrý deň na obed a odísť večer,
• prísť až na Prvý sviatok vianočný, keď je tlak menší,
• dohodnúť si presný interval (napr. 15:00 – 19:00).

„Dôležité je, aby kompromis neskončil tak, že budete o 22:00 googliť ,prečo som stále unavený?‘ Zdravý kompromis = nikto nie je obeť a nikto nie je tyran. Je to stretnutie niekde uprostred, s rešpektom na oboch stranách,“ dodáva psychologička.

Sviatky, ktoré majú slúžiť nám

Príbehy ľudí ako Martiny či herečky Kristíny Svarinskej, podporené radami psychologičky, ukazujú, že vianočné sviatky už nemusia byť len o dodržiavaní zvyklostí. Súčasná generácia si čoraz viac uvedomuje, že kvalita oddychu a psychická pohoda majú prednosť pred spoločenským diktátom. Či už je to dovolenka v exotike s priateľmi, alebo zavedenie prísnych časových limitov pri návšteve rodiny, cieľom je vytvoriť si Vianoce, ktoré slúžia nám a nie my im.