Dominika Richterová: Kariéra možno pohladí pošramotené ego, zaplatí účty, ale nikdy nenahradí pocit nekonečnej lásky (ROZHOVOR)

Určite si ju pamätáš ako Andrejku zo seriálu Susedia alebo doktorku Alicu z Nemocnice, no oveľa bohatšiu kariéru než na televíznom pľaci má na divadelných doskách. Ako talentovanú muzikálovú herečku ju dobre poznajú aj v susednom Česku.

Nepochybne si zachytil aj to, že v súčasnosti tvorí pár s obľúbeným slovenským hercom Jurajom Bačom. V máji sa im narodil synček. Dominika Richterová nám porozprávala, ako zvláda materstvo.

Od mája ste maminou, ako si to užívate? Ako vás materstvo zmenilo? Aké nové vlastnosti ste odvtedy na sebe spozorovali?

Neviem, či si to v pravom zmysle slova užívam ako napríklad kvalitnú horúcu čokoládu, ale určite ma to zmenilo. (úsmev) Je to absolútne neprenosná skúsenosť a zážitok zároveň. Človek sa v jeden deň cíti veľmi spokojný, zamilovaný, naplnený a na druhý deň to môže byť všetko inak.

Občas je ešte stále náročné sa stotožniť s novou úlohou – úlohou mamy. Znie to síce ako klišé, ale je to naozaj veľká zmena. Ja som až doteraz bola šťastná dcéra a vyhovovalo mi stále mať nad sebou krídla mojej mamy, napriek tomu, že som silno demonštrovala svoju dospelosť a nezávislosť. Dnes tie krídla rozprestieram ja.

Ak som na sebe spozorovala niečo nové, tak je to asi veľké poznanie – pochopenie. Poznanie a pochopenie svojho detstva, svojich rodičov. Mám pocit, že nachádzam iné odpovede na mnohé z otázok, aké som mala doteraz.

Som veľmi vďačná za to, aké zdroje som získala od svojich blízkych. Snažím sa z nich vyberať tie, ktoré sú mi blízke, ktoré potrebujem, alebo také, ktoré ma aj v ťažkých chvíľach dokážu podržať. Mám pocit, že práve materstvom sa to všetko veľmi zintenzívnilo a je to niečo, čo ma vlastne stále tak trochu prekvapuje.

Vraví sa, že na rodičovstvo žiaden manuál neexistuje. Ako sa s rolou otca zžil váš partner Juraj Bača? Utužilo možno rodičovstvo váš vzťah?

Áno. Bolo by jednoduchšie, ak by sme v nemocnici dostali aspoň základný manuál, ale, ako vravíte, neexistuje. Aj som v slabej chvíli párkrát povedala, že ho do tej nemocnice pôjdem vrátiť, ale nakoniec som si to rozmyslela. Myslím syna, nie Juraja. (smiech)