Slovenka o živote s atopickým ekzémom: Raz mi masér tvrdil, že odo mňa chytil lišaj (ROZHOVOR)

Mnoho ľudí zápasí s kožnými problémami, no o svojom boji často mlčia. Preto sme sa rozhodli priniesť rozhovor s mladou Slovenkou Kristínou, ktorú odmalička trápi atopický ekzém. O tom má mnoho ľudí veľmi pokrivenú mienku. „To je len taká suchá kožička,“ hovoria jedni. „Natri sa a bude to fajn,“ vravia zase ďalší. No tí, ktorí sú niečo takéto schopní vypustiť z úst, s tým pravdepodobne majú nulové osobné skúsenosti.

Kristína sa s nami podelila o svoje (nie vždy ružové) skúsenosti, pretože verí, že jej príbeh môže pomôcť aj ďalším. Či už vysporiadať sa s vlastným atopickým ekzémom, alebo pochopiť blízkych, ktorým taktiež komplikuje život. Postupne nám opísala, ako sa menil jej život, čo ju naučili ťažšie dni a aké malé víťazstvá ju posúvali ďalej. Vďaka nej teraz môžeš nahliadnuť do reality, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti, odvahy a hlavne sebazaprenia.

Na úvod sa ti chceme poďakovať za rozhovor. Máš atopický ekzém odmalička? Ako si sa s ním pasovala, keď si bola ešte dieťa?

Atopický ekzém mám od troch mesiacov. Ešte teraz si pamätám, ako mi rodičia v detstve zašívali rukávy od pyžama, aby som sa v noci nemohla škrabať. Spomínam si na nikdy nekončiace krémovanie krémom, ktorý mal veľmi špecifickú vôňu. A aj na to, ako som sa snažila od našich získať pochvalu za to, že som sa neškrabala, len si svrbivé miesta „hladila“ o nejaký drsný povrch. Dnes z toho už máme dosť žarty. 

Nemám veľmi konkrétne spomienky na to, aké to bolo žiť s ekzémom medzi staršími deťmi. Sem-tam sa ku mne niektoré menej rozumné báli priblížiť, že to odo mňa chytia. Ale už vtedy som vedela, že to je blbosť, a celkom efektívne sa mi to darilo filtrovať.

Ako by si opísala bežný deň, keď sa tvoj ekzém zhorší?

Začína to, už keď sa zobudím. Podľa toho, či cítim pnutie na pleti, viem, ako sa deň bude vyvíjať. Druhým indikátorom je, keď si idem umyť tvár a zuby a uvidím sa v zrkadle. Ak mám tvár začervenanú, viem, že dnes to bude „zábava“. (smiech) V takýchto dňoch sa nedokážem na nič poriadne sústrediť, a hoci sa snažím dostať tieto prejavy pod kontrolu, aj po tých rokoch sa mi to darí len minimálne. Skrátka to musí prejsť.