Možno sa to nezdá, ale bohatstvo človeka sa meria pomerne náročne. Každý si pod ním predstaví niečo iné a inú sumu, ktorou by mal bohatý človek disponovať. Asi sa ale zhodneme, že väčšina za bohatých ľudí považuje milionárov či dokonca miliardárov. Skrátka ľudí, ktorí sa o peniaze vôbec nemusia starať a ak by aj prišli o zamestnanie, zrejme by do konca života nemuseli pohnúť prstom.
Ako píše aj Slovenská tlačová agentúra SITA, bohatstvo ako také sa však nemusí odvíjať len od toho, koľko peňazí máš na účte. V skutočnosti do tejto rovnice vstupuje viacero ďalších premenných. Okrem iného hrajú veľkú rolu aj životné náklady v rôznych regiónoch, finančné návyky, osobné ambície, ale aj úroveň istoty, ktorú pociťujeme.
Viacero premenných
Inak povedané, ľudia z menších miest a dedín by považovali plat Bratislavčanov za výrazne nadpriemerný. V hlavnom meste však ide skôr o štandard, ktorý ľudia nevnímajú ako nejakú veľkú sumu. Aj z toho vyplýva, že bohatstvo sa nedá jasne a jednoducho kvantifikovať. Dôležité sú pri ňom napríklad aj úspory či iný ďalší majetok. Odborníci sa však zhodujú, že pokiaľ človek dokáže žiť bez neustáleho finančného stresu, môže sa považovať za finančne úspešného.
Čo sa týka samotných úspor, finanční poradcovia radia mať na účte peniaze v hodnote troch až šiestich mesačných platov. V prípade, ak by sa vyskytli neočakávané výdavky alebo výpoveď v práci, ľudia by tak mali na niekoľko mesiacov finančnú istotu. Zároveň sa ale neodporúča držať všetky finančné prostriedky na bežnom účte.
Na ňom sa totiž nezhodnocujú a tým pádom z nich výrazne ukrajuje inflácia. Čo sa týka priemerného zostatku na účtoch slovenských domácností, tak sa pohybuje v hodnote 5 až 7-tisíc eur. Treba však dodať, že tento priemer výrazne skresľujú najvyššie príjmové skupiny. Ak teda berieme do úvahy medián, teda sumu, ktorú polovica ľudí neprekračuje, výsledná suma je výrazne nižšia.
Denník N napríklad priniesol správu o tom, že priemerný finančný majetok obyvateľa Slovenska, predstavuje 21-tisíc eur. Bohatstvo Slovákov tak patrí k najmenším v Európe. Faktom totiž ostáva, že mnohé domácnosti žijú od výplaty k výplate a po zaplatení nájmu, energií, potravín, dopravy či potrieb detí, im už veľa peňazí neostane.
Z toho vyplýva, že si nemôžu ani pravidelne šetriť. Úspechom tak môže byť aj to, ak sa im podarí odložiť na horšie časy aspoň pár desiatok eur mesačne. Hoci priemerná mzda rastie, musíme si uvedomiť, že nie každý na túto priemernú mzdu dosiahne. Mnohí ľudia sa pohybujú na jej spodnej hranici, ale aj pod ňou.
Potom tu máme malé percento obyvateľov, ktoré ovláda mimoriadne veľký podiel celkového bohatstva štátu. Štvrtinu až tretinu finančných a hmotných aktív vlastní jedno percento najbohatších. Rozdiely medzi najbohatšími a strednou triedou sa pritom zmenšujú len veľmi pomaly, niekedy sa dokonca prehlbujú Bohatší bohatnú rýchlejšie, než sa k nim zvyšok populácie vôbec dokáže priblížiť.
Nehnuteľnosti ako istota aj investícia
Výraznou položkou v majetkovom portfóliu ostávajú nehnuteľnosti. Mať vlastné bývanie, či už dom alebo byt, predstavuje veľkú istotu a tiež investíciu. Ich hodnota totiž rastie spolu s cenami na realitnom trhu. 80 až 90 percent celkového majetku priemernej domácnosti na Slovensku tak tvoria práve nehnuteľnosti.
Ďalším bodom majetku sú investície. V tejto oblasti Slováci doteraz príliš nebodovali. Mnohí z nich radšej peniaze stále držia na termínovaných vkladoch či doma v hotovosti. Viacerí z nich možno zastávajú názor, že investovanie je len pre boháčov. V skutočnosti to tak, pravdaže, nie je a investovať možno aj malé sumy. Dôležitá je však pravidelnosť a dlhodobý investičný plán.
Obyvatelia Slovenska sa, zdá sa, už pomaly, ale isto začínajú vnímať dôležitosť investovania, keďže trend je rastúci. Stále investuje menšina ľudí, ale napriek tomu ide o dobré správy. Práve vďaka digitalizácii dokážu investovať aj ľudia s nižšími príjmami. Zvyšovanie miezd zase zvyšuje schopnosť šetriť a zlepšuje sa aj finančná gramotnosť.
Ako sme ale už nadhodili vyššie, bohatstvo nemusí byť nutne len o peniazoch, ale aj o finančných návykoch, nárokoch a psychológii. Možno ťa to prekvapí, že aj medzi ľuďmi s vysokými príjmami nájdeme takých, ktorí nemajú žiadnu rezervu a žijú z mesiaca na mesiac. Peniaze totiž treba vedieť aj správne spravovať.
Pokiaľ má niekto mizerné finančné návyky, tak mu nepomôže, že zarába vysoko nadpriemerne. V zásade možno povedať, že pokiaľ dokážeš pokryť všetky svoje mesačné výdavky, máš finančnú rezervu na tri až šesť mesiacov, investuješ a cítiš slobodu rozhodovať sa o svojom čase, práci a budúcnosti, vtedy o sebe môžeš povedať, že si bohatý. A vôbec neprekáža, že nemáš honosnú vilu či luxusné autá. Fakt, že dokážeš všetky výdavky pokryť bez stresu, je totiž sám o sebe luxusom.
