Všetci sme raz boli mladí, hlúpi a nerozvážni. A všetci sme raz urobili niečo, na čo vonkoncom nie sme hrdí. Títo ľudia z Redditu nie sú výnimkou. Na sociálnej sieti sa podelili o temné momenty zo svojej minulosti, vďaka ktorým ich dodnes prenasleduje pocit viny. Svoje činy ľutujú, no zvrátiť ich nemôžu. Preto im neostáva iné, ako sa z nich poučiť.
1. Na výške som ako jediný z partie nepil a ako bonus som mal auto. Automaticky sa zo mňa teda stal piatkový šofér. Keďže moje auto žralo hádam aj trávu okolo cesty, dohodli sme sa, že každý, koho odveziem, mi prispeje päťkou na benzín. Po čase som zistil, že keď už majú ozaj hrknuté, môžem si od nich vypýtať za benzín aj desaťkrát po sebe a vždy mi dajú.
Tak som to začal robiť. Od toho momentu som na každej piatkovej noci skasíroval minimálne stovku, čo boli pre mňa ako pre chudobného študenta veľké peniaze. Keď sa v sobotu ráno kamaráti sťažovali, kde sú ich peniaze, len som ich potľapkal po pleci a skonštatoval: „Čo si nepamätáš, koľko si toho včera vypil? Veď si stiahol minimálne dve fľaše.“
2. Naši susedia majú dvoch nevychovaných synov a je im to úplne fuk. Dovolia im robiť, čo len chcú. Raz mi v noci nasypali na čelné sklo štrk. Vedel som, že to boli oni, lebo som ich videl cez okno, no u ich rodičov som neobstál. Vraj išlo len o neškodný vtip. Tak som tento neškodný vtip na ďalšiu noc zopakoval a nasypal im trochu štrku za stierače. Keď im poškriabal celé čelné sklo, vôbec sa nesmiali. Čudné.
3. Na strednej škole som trpela poruchou príjmu potravy. Niekoľko mesiacov som bola hospitalizovaná, a keď som sa vrátila do školy, zjesť obed mi trvalo aj hodinu. Každé sústo som si krájala na dvesto malých kúsočkov, preto mi to trvalo tak dlho. Napriek tomu sa našla jedna ochotná spolužiačka, ktorá tam so mnou celý ten čas sedela. Každý jeden deň, zhruba rok.
Časom som sa začala viac rozprávať s ľuďmi, začlenila sa do kolektívu a na ňu sa úplne vykašľala. Ani som si to neuvedomila. Na konci školského roka som si všimla, že ostala úplne sama, ale ako pubertiačka som to neriešila. Až po rokoch, teda po skončení strednej, som si to celé spätne prehrala v hlave a konečne precitla. Snažila som sa ju dodatočne dohľadať na sociálnych sieťach, ale márne. Verím, že kdekoľvek teraz je, má sa dobre.
4. Podotýkam, že som mala len 13, ale aj tak to odo mňa bolo hnusné. V tom čase som mala dvoch blízkych kamarátov, nazvime ich Linda a Tomáš. Tomáš sa mi veľmi páčil, ale nikdy som nenazbierala odvahu mu to povedať. A potom mi jedného dňa Linda povedala, že ho chce zavolať von a povedať mu, že „je doňho“. Zrútil sa mi svet.
O pár dní neskôr mi napísal Tomáš a spýtal sa ma, prečo ho ignorujem. Povedala som mu, že som ho chcela zavolať von prvá, ale Linda ma predbehla, len aby mi to mohla šplechnúť do tváre, lebo sme boli akurát pohádané. Nič z toho nebola pravda. Napriek tomu mi uveril, na Lindu sa vykašľal a my sme spolu chodili ďalších osem rokov.
5. Som adminom jednej stránky na Facebooku, kde ľudia predávajú použité veci. Raz tam akási pani z môjho okolia ponúkla za odvoz veľmi slušne vyzerajúcu posteľ. Jej inzerát som vymazal, napísal som jej správu a o pár hodín som už mal posteľ doma.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
