Práve vďaka nemu môžeme sedieť za počítačmi a pracovať na nich. Britský matematik, logik, kryptograf, filozof a zakladateľ modernej informatiky Alan Turing bol však hlavne vojnový hrdina, ktorý počas druhej svetovej vojny významným spôsobom prispel k dešifrovaniu nacistických kódovaných správ Enigma.
Samotná vojna sa tým skrátila o niekoľko rokov, pričom boli zachránené milióny životov. Turingov život však skončil tragicky. Bol totiž gay, čo bolo vo vtedajšej Veľkej Británii trestným činom.
Mladosť a prvá láska
Alan Mathison Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne. Jeho rodičmi boli Julius Mathison a Ethel Sara Stoney. Alan mal ešte jedného staršieho brata. Už ako dieťa vykazoval vysokú inteligenciu, mal rád šach, ale príliš neholdoval športovým hrám. Jeho talent sa však veľmi rýchlo rozvíjal. Už ako šestnásťročný pochopil práce Alberta Einsteina.
Študoval na internátnej škole v Sherborne, kde sa zoznámil so spolužiakom Christopherom Morcomom. Ten vynikal podobným talentom ako Turing, Alan tak získal verného priateľa, s ktorým mohol rozoberať najrôznejšie vedecké teórie. Boli si veľmi blízki a Turingovi životopisci sa zhodujú, že práve Morcom bol Alanovou prvou láskou.
Christopher Morcom však v roku 1930 ako 19-ročný zomrel na tuberkulózu a jeho smrť sa na Turingovi silno podpísala. So žiaľom sa snažil vyrovnať zahĺbením sa do práce v oblasti matematiky a vedy, ale strata blízkeho priateľa ho uvrhla do stavu hlbokého zármutku. „Musím ale venovať celú svoju energiu mojej práci, tak akoby bol nažive. Presne to by si želal, aby som urobil,“ napísal vtedy Alan svojej matke.
Morcomova smrť radikálne zmenila aj Turingove názory na duchovné otázky. Zdá sa, že predtým bol ochotný uznať existenciu Boha či posmrtný život. Smrť jeho priateľa ho ale posunula smerom k ateizmu. Turing začal študovať na prestížnej univerzite v Cambridge, pričom jeho hlavnou sférou záujmu bola matematika.
V roku 1936 vo svojom významnom článku „On Computable Numbers, with an Application to the Entscheidungsproblem“ predstavil prvý (zatiaľ teoretický) model výpočtového stroja (Turingov stroj), teda prvého počítača vôbec. Práve táto práca mala pre vývoj modernej informatiky a počítačov rozhodujúci vplyv.
Druhá svetová vojna
Do života Alana Turinga významne zasiahla druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera si podrobovalo jeden európsky štát za druhým a brúsilo si zuby aj na Veľkú Britániu. Aj napriek odhodlaným prejavom a burcovaniu premiéra Winstona Churchilla boli vyhliadky spojeneckých armád veľmi zlé. Turing spolu s ostatnými vedcami a kryptografmi dostal pozvanie, aby sa zúčastnil prísne tajného projektu v Bletchley Parku, britskom centre na dekódovanie nacistických šifier.
Turing na základe svojich teoretických poznámok navrhol a zostrojil zariadenie zvané Bomba, ktoré malo oveľa väčšie šance prelomiť šifru. V zásade by sa jeho fungovanie dalo popísať nasledovne: človek do prístroja vložil nešifrovaný text, ktorý by ale mohol byť súčasťou šifrovaných správ. Následnou kombináciou rotorov a prepojovacích dosiek Enigmy sa vylúčili jasné nezmysly, ktoré by viedli do slepej uličky. Vedci sa tak mohli zamerať na iné kombinácie.
Turingovi a jeho tímu sa napokon Enigmu skutočne podarilo prelomiť, hoci to trvalo takmer dva roky. Niektorí analytici z Turingovho tímu už začínali prepadať zúfalstvu a mysleli si, že šifru nie je možné rozlúsknuť. Uvažovalo sa dokonca, že Bomba bude úplne odpojená. Turing sa teda listom obrátil na samotného Winstona Churchilla, ktorý okamžite jeho aktivity schválil a prikázal, aby mali vedci pod Turingovým vedením tie najlepšie podmienky na prácu.
Keď sa Enigmu podarilo prelomiť, išlo bez preháňania o rozhodujúci bod vo vojne. Bez vedomia Nemcov mali totiž Briti k dispozícii ich tajné správy o pohyboch vojsk, chystaných útokoch či plánoch. Vďaka tomu mohli prispôsobovať svoje plány aj oni. Podľa historikov bolo prelomením Enigmy zachránených približne 15 miliónov životov a samotná vojna bola skrátená minimálne o dva roky.
Pokračovanie v práci
Turing mal povesť vtipného a príjemného spoločníka, hoci vedel byť aj prchký a netrpezlivý. Často mu narobila problémy jeho prehnaná úprimnosť, ktorou si vedel ľudí znepriateliť, o čom sa presvedčili aj jeho kolegovia z Bletchley Parku. On a ani ďalší členovia jeho tímu o svojom obrovskom úspechu nemohli hovoriť, pretože celý projekt bol prísne tajný.
Nikto tak o jeho zásluhách na výhre Spojencov netušil. Po skončení vojny Turing pokračoval vo svojom bádaní na univerzite v Manchesteri. Zároveň sa vrhol na konštrukciu jedného z prvých počítačov Automatic Computing Engine (ACE). Zaujímal sa aj o problematiku umelej inteligencie, čo viedlo k vytvoreniu takzvaného Turingovho testu (nazývaného aj Imitation Game), o ktorom sme na EMEFKA písali v samostatnom článku.
Na jeho základe sa dá zistiť, či stroj dokáže uvažovať ako človek, resp. či s ním má porovnateľnú inteligenciu. Do dnešného dňa sa žiadnemu počítaču nepodarilo Turingovým testom prejsť, hoci viaceré sa k tomu priblížili. Podľa predikcií odborníkov k tomu však skôr či neskôr dôjde.
Odhalenie Turingovej sexuality
Turingov pád v nemilosť sa začal písať v roku 1952. Práve vtedy sa totiž zoznámil s 19-ročným Arnoldom Murrayom, s ktorým nadviazal intímny pomer. Murray sa k Turingovi nasťahoval, avšak 23. januára dom niekto vykradol, pravdepodobne jeden z Murrayových známych. Turing zločin ohlásil polícii a behom vyšetrovania vyšlo najavo, že Turing a Murray sú milenci.
Vzhľadom na to, že homosexualita bola vo Veľkej Británii považovaná za trestný čin, bol Turing obvinený z „hrubej nemravnosti“ a dostal na výber. Buď strávi dva roky vo väzení, alebo sa podrobí „liečbe“, v skutočnosti chemickej kastrácii. Turing túžil pokračovať vo svojej práci, takže zvolil druhú možnosť. Musel užívať vysoké dávky ženských hormónov, a to počas celého jedného roka.
Kvôli zvýšeným dávkam estrogénu sa stal Turing impotentný a výrazne mu narástli prsia (gynecomastia). Okrem chemickej kastrácie bolo Turingovi zakázané ďalej pôsobiť v oficiálnych štruktúrach, kde pracoval ako kryptografický konzultant. Bol mu tiež zakázaný vstup na pôdu USA (kde istú dobu pôsobil). Na univerzite ale ostal a pokračoval vo vedeckej práci.
Zmeny v jeho tele v dôsledku podávaných hormónov ho inšpirovali k štúdiu premien ľudského tela a vrhol sa na odbor matematickej a teoretickej biológie. Priatelia, ktorí s ním v tejto dobe prichádzali do kontaktu, tvrdili, že Turing bol napriek verejnému poníženiu (jeho prípad sa vo veľkom prepieral v novinách) stále veselý, mal zmysel pre humor aj nadhľad a bol odhodlaný pokračovať v práci.
Smrť
8. júna 1954 našla chyžná Alana Turinga mŕtveho. Mal 41 rokov. Pitva určila ako príčinu smrti otravu kyanidom draselným. Ním bolo pravdepodobne napustené sčasti zjedené jablko, ktoré sa našlo pri Turingovom tele. O jeho smrti sa dodnes vedú dohady. Podľa jednej skupiny historikov Turing spáchal samovraždu. Jablko napustil smrtiacim jedom a otrávil sa. Poukazovali tiež na fakt, že týmto aktom odkazoval na svoju obľúbenú rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Iní sa zase prikláňajú k tomu, že jeho smrť bola nehoda. Mohol sa kyanidom nadýchať počas svojej práce pri neopatrnom narábaní s chemikáliami. To sa zdá ale málo pravdepodobné, keďže Turing bol skúsený vedec a veľmi dobre vedel, aké bezpečnostné opatrenia musí dodržiavať. Konsenzus historikov dnes znie, že Alan Turing naozaj odišiel z tohto sveta dobrovoľne.
Oficiálne ospravedlnenie
Trvalo to až do roku 2009, keď programátor John Graham-Cumming inicioval petíciu, ktorá mala zaviazať britskú vládu, aby sa oficiálne ospravedlnila za to, ako sa k Turingovi zachovala. Cumming označil Turingovu „liečbu“ za ohavnú a barbarskú. Vláda napokon za jeho prenasledovanie vyslovila poľutovanie.
V roku 2011 mu bola posmrtne na základe ďalšej petície udelená milosť kráľovnou Alžbetou II. „Nech je táto milosť vnímaná ako ospravedlnenie aj mnohým ďalším gayom, ktorí neboli takí známi ako Alan Turing a ktorí trpeli pod vtedajšími zákonmi,“ uviedol William Jones, predkladateľ petície.
„Menom britskej vlády a všetkých tých, ktorí vďaka Alanovej práci žijú slobodne, hovorím: Je nám to ľúto,“ uviedol v roku 2009 v oficiálnom ospravedlnení premiér Gordon Green. „Nie je prehnané povedať, že bez jeho mimoriadneho prispenia mohli byť dejiny druhej svetovej vojny veľmi odlišné. To, za čo mu musíme byť vďační, stavia do ešte horšieho svetla fakt, že sa s ním nakladalo tak neľudsky.“
Vo Veľkej Británii dnes nájdeme viacero sôch, pamätných dosiek a búst s podobizňou Alana Turinga, jeho tvár je dokonca vyobrazená na 50-librovej bankovke. Je k nej priložený aj jeho citát: „Toto je iba predzvesť toho, čo príde, a tieň toho, čo bude.“ Po Turingovi sú pomenované budovy, vedecké pracoviská, školy či charitatívne organizácie. V roku 1999 ho časopis Time zaradil medzi 100 najdôležitejších ľudí 20. storočia.
Alan Turing ako inšpirácia pre umelcov
Príbeh Alana Turinga sa stal tiež námetom pre mnoho filmov, dokumentov, kníh či hudobných diel. Za všetky môžeme spomenúť oscarovú drámu Kód Enigmy (2014) od Mortena Tylduma, kde Turinga stvárnil skvelý Benedict Cumberbatch. Ten si za svoj výkon odniesol aj nomináciu na Oscara. Samotný film získal osem nominácií a odniesol si sošku za najlepší adaptovaný scenár.
Za zmienku stojí aj britská dokudráma Codebreaker z roku 2011. Jeho osudom sa inšpirovali aj spisovatelia ako Neal Stephenson, Ian McEwan či Louisa Hall.
Čítaj ďalej: Turingov test údajne dokáže rozpoznať umelú inteligenciu
