Už o necelé dva týždne, s príchodom roka 2026, sa radikálne zmení ponuka vajíčok v našich obchodoch. Napĺňa sa tak záväzok z roku 2018, kedy sa obchodné reťazce pod tlakom verejnosti rozhodli skoncovať s predajom vajec z klietkových chovov.
Ukazuje sa však, že spotrebitelia pred sebou majú ešte zopár komplikovaných rozhodnutí, informuje web Techbyte. Vajcia prídu o svoju najlacnejšiu podobu na Slovensku.
Na jednej strane barikády stoja členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Giganty ako Kaufland, Lidl, Tesco či siete Terno a Kraj potvrdili, že vajcia s označením „3“ (klietkový chov) definitívne sťahujú z pultov.
K nim sa pridáva aj reťazec Biedronka, ktorý túto politiku presadzuje od svojho vstupu na trh. Ich cieľom je ponúkať výhradne vajíčka z podstielkových chovov, voľných výbehov alebo bio produkcie, čím reagujú na etické požiadavky modernej spoločnosti.
Vajcia z klietkového chovu končia
Prechod na humánnejšie štandardy chovu má ukončiť éru nosníc uväznených v priestore o veľkosti listu papiera, čím Slovensko dobieha západné trendy v oblasti welfare zvierat. Hoci mladšia generácia víta tento posun ako nevyhnutný civilizačný krok, pre nízkopríjmové skupiny a dôchodcov predstavuje strata najlacnejšej alternatívy sociálnu záťaž.
Na druhej strane domáce siete, ako COOP Jednota, volia pragmatizmus a klietkové vajcia v ponuke ponechávajú. Argumentujú ochranou slovenských farmárov, pre ktorých by okamžitý zákaz bez miliónových investícií do nových technológií znamenal likvidáciu.
Rozdelenie trhu na etický a pragmatický tábor však prinesie spotrebiteľom citeľné zdražovanie. Vyradením klietkovej produkcie z pultov veľkých reťazcov sa „cenová podlaha“ základnej potraviny nevyhnutne posunie nahor, keďže náklady na podstielkový chov sú pre farmárov výrazne vyššie. V období pretrvávajúcej inflácie sa tak vajíčka, kedysi najdostupnejší zdroj bielkovín, stávajú pre mnohých luxusnejším tovarom.
Riziká skryté v tejto novinke
Ekonomické riziko takejto transformácie tkvie najmä v možnom ohrození potravinovej sebestačnosti. Ak domáci producenti nedokážu dostatočne rýchlo nahradiť klietkové chovy podstielkovými, uvoľnený trh zaplaví masívny dovoz zo zahraničia.
Hrozí tak paradoxný scenár: v regáloch nájdeme síce etické vajíčka, no nebudú slovenské, ale importované z krajín, ktoré vďaka štedrejším dotáciám zvládli prechod skôr. Pre domáci agrosektor by to znamenalo ďalšiu citeľnú ranu a stratu konkurencieschopnosti.
Slovensko sa snaží dobehnúť štandardy
Zmena otvára diskusiu o tempe adaptácie na európske trendy. Kým nadnárodné reťazce presadzujú okamžitý prechod, domáce siete volia kompromis, ktorý chráni farmárov pred likvidačnými nákladmi a zákazníkom ponecháva právo voľby. Tento súboj medzi ideálom humánneho chovu a tvrdou realitou nákladov v konečnom dôsledku zaplatí bežný spotrebiteľ.
Slovensko tak len dobieha štandardy, v ktorých sa na zvieratá nehľadí ako na stroje, no bez systematickej podpory štátu zostane celé bremeno na pleciach producentov a najchudobnejších skupín obyvateľstva.
Nasledujúce mesiace roka 2026 preveria, ako sa trh s novou realitou vysporiada. Či spotrebitelia v mene etiky akceptujú vyššie ceny, alebo uprednostnia predajcov s cenovo dostupnejšou ponukou, zostáva otázne. Jedno je však isté: éra najlacnejších vajíčok v moderných supermarketoch definitívne končí. Za humánnejší prístup k chovu a lepší pocit pri raňajkách si odteraz budeme musieť priplatiť.





















