Ľudstvo odjakživa hľadalo odpovede, ktoré sa nachádzali priamo nad našimi nad hlavami. A preto sa pohľad postupne obracal na Mesiac a ku hviezdam. Najskôr sa objavila túžba pochopiť oblohu, následne snaha prekročiť hranice planéty. Spočiatku dominovali sny, no postupne nastúpila veda, technika a odvaha. Zároveň sa objavili priekopníci, ktorí verili v rakety viac než v mýty.
Najprv prišli teoretické výpočty, potom skúšky motorov a následne prvé lety bez posádky. Medzitým sa rozvíjali nové materiály, palivá aj navigačné systémy. Navyše studená vojna urýchlila tempo vývoja a zvýšila tlak na výsledky. Preto sa vesmír stal priestorom súťaže, prestíže a ideológií. Neskôr sa človek odhodlal opustiť Zem osobne, čím sa písali nové kapitoly dejín.
Prvý krok patril letu okolo celej planéty. Následne sa strávil dlhší čas na orbite. Súčasne sa zbierali dáta o vákuu, gravitácii a ľudskom tele vo vesmíre. Vďaka tomu rástla istota, že ďalší cieľ dosiahnuteľný zostáva. Napokon sa pozornosť upriamila na Mesiac ako symbol ďalšieho kroku. Postupne vznikali ambiciózne plány, testovali sa moduly a trénovali posádky.
Od 20. júla 1969, kedy Neila Armstrong pristál na mesiaci ubehli už desiatky rokov. Historickú udalosť sledovalo približne 530 miliónov divákov po celom svete. Aj keď sa o prvých krokoch po Mesiaci stále viac teoretizuje, pravdou je, že na jeho povrchu sme zanechali niekoľko predmetov zo Zeme. Preto sa naskytá otázka – Čo sa stane s predmetmi, ktoré na Mesiaci zanechali ľudia?
Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin dosiahli na Mesiac
Misia Apollo 11 predstavovala prelom v dejinách ľudstva a otvorila novú kapitolu prieskumu vesmíru. V júli 1969 sa svet sústredil na let, ktorý spojil vedeckú odvahu, technickú presnosť a politickú ambíciu. Raketa Saturn V vyniesla posádku z Floridy smerom k Mesiacu, pričom každý krok podliehal prísnym výpočtom. Napriek rizikám pokračovala výprava podľa plánu a postupne sa približovala k svojmu cieľu.
Posádku tvorili Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins. Armstrong s Aldrinom vstúpili do lunárneho modulu Eagle, zatiaľ čo Collins zostal na obežnej dráhe. Po oddelení modulu nasledovalo napäté klesanie k povrchu. Automatické systémy zaznamenali nečakané problémy, preto Armstrong prevzal manuálne riadenie. Nakoniec modul dosadol v oblasti Sea of Tranquility.
Po pristátí astronauti vykonali sériu kontrol a príprav. Následne Armstrong zostúpil po rebríku a vyslovil slová, ktoré sa zapísali do histórie. „Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.“ Aldrin sa k nemu pridal a obaja začali vedeckú činnosť. Rozmiestnili prístroje, odobrali vzorky a zaznamenali pozorovania. Pohyb v nízkej gravitácii priniesol nové skúsenosti aj výzvy.
Medzitým Collins obiehal Mesiac a zabezpečoval spojenie s modulom. Jeho úloha vyžadovala presnosť a samostatnosť. Po ukončení pobytu na povrchu sa modul opäť spojil s veliteľskou loďou. Posádka následne zamierila späť k Zemi. Návrat prebehol úspešne a kapsula dosadla do Tichého oceánu. Nasledovala karanténa a vedecké analýzy. V daný deň sa potvrdila schopnosť ľudstva dosiahnuť vesmír.
Ako vyzerala výbava astronautov?
Misia Apollo 11 predstavovala historický moment, počas ktorého astronauti využívali starostlivo vybrané vybavenie. Každý predmet plnil presnú funkciu a podporoval bezpečný pobyt na mesačnom povrchu. Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa pohybovali výhradne pešo, keďže misia vtedy ešte neobsahovala lunárny rover. Tento prístup znižoval riziko a zároveň uľahčoval kontrolu situácie.
Základom celej činnosti sa stal lunárny modul Eagle. Modul poskytoval životné podmienky, zásoby kyslíka a úložný priestor. Zároveň slúžil ako ochrana pred extrémnymi teplotami. Astronauti nosili skafandre A7L, ktoré zabezpečovali tlak, komunikáciu a reguláciu teploty. Každý skafander obsahoval prenosný systém podpory života na chrbte. Tento systém dodával kyslík a odvádzal oxid uhličitý.
Na povrchu astronauti používali vedecké nástroje určené na výskum Mesiaca. Rozmiestnili seizmometer na zaznamenávanie mesačných otrasov. Zároveň nainštalovali laserový retroreflektor, ktorý umožňoval presné merania vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Tieto zariadenia fungovali aj desaťročia po misii. Po návrate posádky zostali na mesačnom povrchu predmety, ktoré už nebolo potrebné vziať späť.
Zároveň išlo o zámerné rozhodnutia, ktoré šetrili hmotnosť pri štarte. Na Mesiaci tak ostali vedecké prístroje, časti modulu aj symbolické artefakty. Tieto objekty sa stali tichými svedkami historickej udalosti. Navyše dodnes pripomínajú prvý kontakt ľudstva s iným svetom. Práve zoznam týchto ponechaných predmetov otvára ďalšiu kapitolu príbehu o Mesiaci.
Mesiac je miestom, kde nájdeme predmety zo Zeme
Čo sa deje s predmetmi ponechanými na Mesiaci? Na našej planéte materiály postupne podliehajú vlhkosti, vzduchu a chemickým reakciám. Zároveň ich oslabujú vibrácie, vietor a neustále zmeny prostredia. Na Mesiaci však podobné procesy prakticky neprebiehajú. Chýba atmosféra aj počasie. Práve táto absencia niektoré degradačné mechanizmy eliminuje, no zároveň otvára dvere novým hrozbám.
Lunárny povrch sa nachádza bez ochrannej vrstvy atmosféry, a preto znáša priame slnečné žiarenie. Intenzívne ultrafialové lúče dlhodobo pôsobia na povrch materiálov a menia ich štruktúru. Postupne tak oslabujú kovové aj plastové časti predmetov. Okrem toho dochádza k narušeniu mikroštruktúry, čo môže viesť k drobeniu alebo strate pevnosti. Zároveň sa tým mení aj vzhľad objektov, najmä ich farba.
Ďalším významným faktorom zostávajú extrémne teplotné rozdiely. Počas lunárneho dňa teplota prudko stúpa, zatiaľ čo v noci dramaticky klesá. Rozdiely dosahujú stovky stupňov, čo spôsobuje opakované rozpínanie a zmršťovanie materiálov. Tento proces vedie k vzniku mikrotrhlín a postupnému oslabovaniu konštrukcie. Preto aj pevné objekty časom strácajú svoju pôvodnú odolnosť.
Významnú úlohu zohráva aj kozmické žiarenie a mikrometeoroidy. Drobný kozmický prach dopadá na povrch vysokou rýchlosťou. Každý náraz síce pôsobí nenápadne, no v dlhodobom meradle zanecháva stopy. Povrch predmetov sa tak postupne brúsi a mení svoju textúru. Zástavy, nástroje a časti modulov, ktoré posádky Apolla ponechali na Mesiaci, preto dnes vyzerajú vyblednuto a zoslabnuto.
