Vianoce si bez filmu Sám doma nevie predstaviť takmer nikto. Kevin McCallister, zabudnutý doma, sa stane detským génom improvizovanej obrany a premení rodinný dom na sériu pascí, ktoré majú zastaviť dvojicu nešikovných zlodejov – Harryho a Marva, známych pod prezývkou Mokrí banditi. Ako deti sme sa smiali. Ako dospelí sa však môžeme oprávnene pýtať: ako je možné, že to vôbec prežili?
Odpoveď lekárov a odborníkov na traumy je jednoznačná – neprežili by. A už vôbec nie bez trvalých následkov. To, čo film podáva ako rodinnú komédiu, by sa v skutočnom svete veľmi rýchlo zmenilo na kriminálny prípad s fatálnym koncom. Téme sa venoval portál The Conversation.
Keď sa humor stretne s fyzikou a anatómiou
Ľudské telo má svoje limity. Lebka síce chráni mozog, no nie je nepriestrelná. Najmä krčná chrbtica patrí k najzraniteľnejším častiam tela a už relatívne malé prekročenie určitej sily môže viesť k okamžitému ochrnutiu alebo smrti.
Jedna z ikonických scén, kde Marvovi padne z výšky na hlavu ťažký predmet, by v realite znamenala masívne poranenie tváre, očnice a mozgu. Namiesto smiešneho otlačku by nasledovalo bezvedomie, vnútrolebečné krvácanie a veľmi pravdepodobne kóma. Lekári upozorňujú, že takýto úraz sa nelieči oddychom, ale okamžitou operáciou – ak vôbec existuje šanca na prežitie.
Podobne absurdne pôsobí aj fakt, že postavy po opakovaných úderoch do hlavy normálne komunikujú, behajú a plánujú ďalší postup. V skutočnosti by už po prvých minútach neboli schopní koordinovaného pohybu, nieto ešte pokračovať v lúpeži.
Oheň, elektrina a ťažké predmety: recept na tragédiu
Ďalšou kapitolou je oheň. Harryho legendárna scéna s horiacou plynovou lampou síce končí spálenou čiapkou, no realita by bola neporovnateľne horšia. Popáleniny hlavy patria medzi najnebezpečnejšie, pretože koža na skalpe má len minimálnu ochrannú vrstvu. Hrozila by nekróza tkanív, infekcia a vysoké riziko sepsy.
Absolútnym klincom do rakvy sú však pasce s rozkývanými plechovkami plnými farby. Ich hmotnosť a rýchlosť by vytvorili energiu schopnú zlomiť krčnú chrbticu alebo rozdrviť tvárové kosti. Takéto úrazy sa prirovnávajú k následkom vážnych autonehôd – a tie len málokedy končia bez trvalých následkov.
Elektrické šoky, klince v nohách či pády zo schodov sú už len ďalším dôkazom, že film ignoruje základné zákony medicíny. Elektrina by mohla vyvolať smrteľnú poruchu srdcového rytmu, poranenia chodidiel by viedli k infekciám a pády na zadnú časť hlavy k nepozorovanému, no smrteľnému krvácaniu do mozgu.
Prečo to aj tak milujeme
Z pohľadu reality by Kevin McCallister nebol hrdinom, ale hlavným podozrivým v prípade ublíženia na zdraví alebo za*itia. Film však funguje ako groteska – podobne ako kreslené rozprávky, kde postavy prežijú nemožné.
A práve v tom je jeho čaro. Sám doma nepotrebuje rešpektovať realitu, aby fungoval. Stačí mu chaos, prehnaná brutalita zabalená do humoru a nostalgia. Harry a Marv sú medicínsky zázrak – a filmový symbol Vianoc, ktorý nám každý rok pripomenie, že niektoré veci majú zostať len na obrazovke.
