Prvý január má na Slovensku zvláštny status. Nie je to sviatok v klasickom zmysle slova. Skôr kolektívny stav bytia. Deň, keď sa krajina prepne do režimu „nerieš“. Cudzinec by čakal energiu, nové začiatky a ambície. Slovák očakáva ticho, polievku a tepláky. A presne to aj dostane.
Deň, ktorý nemá čas
Prvý január na Slovensku nefunguje podľa bežných zákonov reality. Čas sa správa zvláštne. Ráno môže začať o ôsmej, no pokojne aj o pol jednej. Nikto nevie presne povedať, koľko je hodín. A úprimne, nikoho to ani nezaujíma. Budík síce existuje, no jeho autorita je dočasne pozastavená. Tento deň patrí pomalosti, dezorientácii a tichému presvedčeniu, že všetko sa ešte nejako utrasie.
Televízor ako člen domácnosti
Jedna z prvých vecí, ktoré Slovák urobí, je zapnutie televízora. Nie preto, že by tam bolo niečo dobré. Televízor ide z princípu. Je to zvuková kulisa existencie. Niekde v pozadí beží repríza relácie, ktorú nikto aktívne nesleduje. Občas niekto zdvihne zrak, prikývne a ide ďalej. Bez televízora by bol prvý január podozrivo tichý.
Polievka, ktorá má liečivé účinky
Potom prichádza jedlo. Nie raňajky, skôr záchranná operácia. Kapustnica alebo vývar sa konzumujú s vierou, že majú takmer zázračné účinky. Každá lyžica údajne opravuje vnútorné orgány aj životné rozhodnutia. Chuť je vedľajšia. Dôležitý je pocit, že pre seba niečo robíme.
Zvyšky ako hlavné menu dňa
Slovenský 1. január je festivalom zvyškov. Zvyškov šalátu, koláčov, jednohubiek aj plánov. Chladnička sa otvára pravidelne a zakaždým zaznie veta, že „veď toto ešte treba dojesť“. Vyhadzovať jedlo hneď na začiatku roka by bolo symbolicky riskantné. A tak sa je všetko. Bez otázok.
Povinná silvestrovská retrospektíva
Aj keď boli všetci spolu a všetci vedia, čo sa stalo, Silvester sa musí rozobrať. Kto kedy odišiel. Kto čo povedal. Prečo bol ohňostroj slabší než minulý rok. Táto debata nemá cieľ ani záver. Je to spoločenský rituál, ktorý sa jednoducho musí odohrať.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
