Máte na účte šesťcifernú sumu, budujete si kariéru v korporáte alebo svedomito investujete do akcií? Podľa Elona Muska možno robíte zbytočnú prácu. Najbohatší muž planéty totiž varuje, že éra peňazí, ako ich poznáme, sa blíži k svojmu koncu. Dôvodom nie je ekonomická kríza, ale nástup umelej inteligencie (AI), ktorá urobí z ľudskej práce – a tým aj zo mzdy – prežitok, píše magazín Fortune.
Keď roboty nahradia ekonomiku
V podcaste People by WTF Musk načrtol víziu, ktorá znie skôr ako sci-fi než biznisová predpoveď. Podľa neho sa peniaze ako koncept jednoducho vyparia. V budúcnosti, keď pracovnú silu ovládnu umelá inteligencia a robotika, podľa Muska platy prestanú existovať, a preto hotovosť stratí svoj význam.
V praxi to znamená jednoduchú rovnicu: ak budú domy stavať roboty, jedlo pestovať autonómne stroje a zdravotnú starostlivosť poskytovať algoritmy za takmer nulové náklady, tradičný systém odmeňovania stráca logiku. Práca sa stane „voliteľným koníčkom“, nie prostriedkom na prežitie.
Kedy má nastať tento zlom?
Musk odhaduje, že tento prelom nastane skôr, než si myslíme. Jeho predpoveď hovorí o horizonte 10 až 20 rokov. Inšpiráciu čerpá zo sci-fi série The Culture od Iaina M. Banksa, kde ľudstvo žije v utópii, má prístup k všetkému a svoj čas venuje len tomu, čo miluje.
Nie je však jediný, kto bije na poplach. Avital Balwit (Anthropic) predpovedá, že milióny humanoidných robotov prevezmú pracovné miesta do desiatich rokov. Ak sa to zvládne správne, bežní ľudia by mohli žiť ako niekdajšia aristokracia – materiálne zabezpečení, bez povinnosti pracovať, venujúc sa len vzťahom a záľubám.
Budúcnosť v rukách štátu: Utópia alebo dystopia?
Hoci Muskova vízia znie lákavo, otvára zásadné otázky, na ktoré zatiaľ nemá odpoveď:
- Kto dostane viac? Ak nebudú peniaze, kto rozhodne, kto bude bývať vo vile pri mori a kto v malom byte?
- Hrozba koncentrácie moci: Miliardár Vinod Khosla varuje, že bez zásahu štátu hrozí „ekonomická dystopia“. Ak AI zníži hodnotu ľudskej práce na nulu, bohatstvo by sa mohlo hromadiť len u majiteľov technológií.
Riešením by podľa odborníkov mohol byť univerzálny základný príjem. Štáty budú musieť prerozdeliť obrovskú produktivitu vytvorenú strojmi tak, aby spoločnosť profitovala ako celok.
Musíme však ostať nohami na zemi. Už v roku 1930 ekonóm John Maynard Keynes predpovedal, že vďaka technológiám budeme v roku 2030 pracovať len 15 hodín týždenne. Realita? Hoci produktivita raketovo vzrástla, voľného času nám nepribudlo – technológie nás skôr prinútili robiť viac a rýchlejšie.
Rozdiel je v tom, že tentokrát zmena neprichádza postupne, ale v exponenciálnom tempe, ktoré prekvapuje aj samotných tvorcov AI.
