Rok 2026 so sebou prinesie viacero výziev, ktoré sa dotknú slovenskej ekonomiky, ako aj peňaženiek obyvateľov. Pokračujúca konsolidácia verejných financií, ceny energií, vývoj na svetových trhoch či obchodné napätia a rastúce clá môžu posunúť ceny tovarov a služieb nahor. Očakáva sa skôr pomalší ekonomický rast, mierny nárast nezamestnanosti a pomalší reálny rast miezd. Aj preto bude mimoriadne dôležité narábať s peniazmi čo najefektívnejšie, zdôraznila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
V tejto súvislosti je podľa nej potrebné urobiť si poriadok v rodinnom rozpočte. „Mnohí Slováci majú stále tendenciu hospodáriť od výplaty k výplate a spoliehať sa na pocit, že finančne to´nejako vyjde´. Podľa údajov Eurostatu má až 10 % Slovákov problém vyžiť zo svojich príjmov. Nemusí to byť ale vždy iba z dôvodu nižších príjmov. Problémom môžu byť neadekvátne vysoké výdavky,“ upozornila odborníčka.
Domácnostiam preto odporúča praktizovať mesačné „finančné prehliadky“. „Prehľad o výške výplaty máme zväčša všetci, horšie je to už s výdavkami, najmä tými každodennými. Mesačné príjmy, ale i všetky náklady by mali mať svoje miesto v tabuľke alebo aplikácii. Vďaka tomu môžeme odhaliť úniky vo výške 10 až 15 % mesačného rozpočtu,“ vyčíslila Sadovská.
Nevyhnutnosťou je podľa nej aj vytvorenie finančnej rezervy. Ide o ľahko dostupné peniaze, uložené napríklad na bežnom bankovom účte, ktoré je možné použiť okamžite alebo v krátkom čase. „Vo všeobecnosti sa odporúča mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Platí pritom, že čím nestabilnejší príjem, tým väčšiu rezervu by si mala domácnosť vytvoriť,“ priblížila. Kľúčové je podľa nej pravidelné odkladanie určitej sumy, napríklad vo výške 5 až 10 % príjmu, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou finančného režimu rodiny.
Začať s investovaním ideálne hneď
Analytička poukázala aj na to, že hotovosť a vklady tvoria až 45 % celkových finančných aktív slovenských domácností. Kúpna sila týchto peňazí pritom v dôsledku inflácie postupne klesá. Dlhodobým riešením je investovanie. „Avšak podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov je pomerne nízky. V roku 2024 predstavoval len 25 % a jeho úroveň sa za posledné desaťročie prakticky nezmenila. Slováci a Slovenky tak svoj investičný potenciál nevyužívajú naplno,“ podčiarkla Sadovská.
Začať s investovaním je podľa nej ideálne hneď, ako je to možné. „Veľkú rolu v čase totiž zohráva efekt zloženého úročenia. Začať pravidelne investovať s 20 eurami vo veku 25 rokov je oveľa lepšie ako začať s investovaním vo výške sto eur až po štyridsiatke,“ vysvetlila odborníčka.
Dôležité je podľa nej aj vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti. Jednou z prekážok pri investovaní sú totiž práve slabšie vedomosti Slovákov. Pripomenula, že index investičnej gramotnosti, ktorý pripravuje investičná platforma Portu, dosiahol v roku 2024 na Slovensku hodnotu 94,4 a išlo o najnižšiu úroveň za štyri roky.
„Problémy nám robia počítanie percent či princípy zloženého úročenia. Pomerne často si neuvedomujeme, že výnosy pri investovaní nie sú zaručené. Určité nedostatky sa ale prejavili aj v prípade prepočtov menových kurzov,“ doplnila Sadovská.
