Už vieme, že vesmír nepôsobí večne. Avšak samotná fyzika naznačuje viacero scenárov jeho konečnej premeny, a preto veľké otázky často naberajú na váhe. Otázka znie, či expanzia všetko roztrhá, alebo gravitačný obrat všetko znovu stiahne, aj keď odpovede unikajú. Vedci preto skúmajú temnú energiu, no zároveň testujú limity hmoty, času aj priestoru.
Niektoré modely sľubujú tiché vyhasnutie hviezd, iné však dramatické trhanie samotného priestoru. Každý scenár má dôsledky pre budúcnosť života ľudí, aj keď istota chýba. Pozorovania teleskopov prinášajú dáta, ale interpretácie sa často líšia naprieč teóriami. Preto sa spája kozmológia s matematikou, aby vznikol ucelený obraz možného konca.
Ľudstvo tak vstupuje do príbehu, kde čísla, zákony aj intuícia vedú otázky. Nasledujúce riadky ukážu TOP 5 možných teórií, ako by vesmír mohol zaniknúť. A niektoré z nich vás dozaista prekvapia.
1. Vesmír zasiahne tepelná sm*ť
Vesmír sa postupne stáva menej usporiadaným, pretože základné fyzikálne zákony tlačia entropiu stále vyššie. Tento trend vychádza z druhej termodynamickej vety, ktorá opisuje rast neusporiadanosti v izolovaných systémoch. Tepelná sm*ť predstavuje konečnú fázu tohto vývoja, keď entropia dosiahne absolútne maximum.
V takom stave sa teplota vyrovná naprieč celým priestorom, a preto zmiznú všetky energetické rozdiely. Planéty, hviezdy aj galaxie sa rozpadnú na elementárne častice podobne ako pieskový hrad pod náporom vetra. Zostanú len fotóny, elektróny a neutrína, ktoré však nevytvoria žiadne štruktúry. Keďže tepelné rozdiely zaniknú, reakcie ustúpia a dynamika sa vytratí.
Vesmír tak stratí aktivitu aj pohyb, aj keď panika nemá zmysel. Takýto scenár totiž prichádza až po nepredstaviteľne dlhom čase, rádovo po 10¹⁰⁰ rokoch.
2. Večné nafukovanie
Niektorí vedci podporujú predstavu, že expanzia vesmíru môže pokračovať bez akéhokoľvek konca. Tento prístup nadväzuje na teóriu veľkého tresku, no zároveň ju rozširuje o nové scenáre. Jedna verzia predpokladá neustále rozpínanie jediného vesmíru, pričom fyzikálne zákony zostávajú všade rovnaké. Iný model pracuje s myšlienkou multiverza, a teda s množstvom oddelených vesmírov.
Každý z nich existuje samostatne, a preto medzi nimi neprebieha žiadna vzájomná interakcia. Navyše sa predpokladá, že jednotlivé vesmíry môžu mať odlišné fyzikálne pravidlá. V rámci multiverza môžu niektoré svety vznikať, zatiaľ čo iné zanikajú tepelnou smr*ou. Napriek tomu nekonečná štruktúra pokračuje, a tak celok nikdy nekončí.
Existujú však aj teórie, ktoré odmietajú veľký tresk a hovoria o vesmíre bez začiatku aj konca.
3. Vesmír skončí veľkým roztrhnutím
Kozmológovia riešia dve veľké neznáme, teda temnú hmotu a temnú energiu, ktoré výrazne ovplyvňujú správanie vesmíru. Modely naznačujú ich existenciu, no zároveň chýba priame pozorovanie aj jasné vysvetlenie účinkov. Pozorovania však ukazujú, že expanzia sa zrýchľuje, a preto vznikajú nové hypotézy. Na prvý pohľad to pôsobí nelogicky, keďže gravitácia by mala priťahovanie posilňovať, nie oslabovať.
Astronómovia preto uvažujú, že za zrýchlením stojí práve temná energia. Ako sa galaxie vzďaľujú, gravitačné väzby slabnú a zároveň narastá vplyv expanzie. Ak trend pokračuje, štruktúry sa začnú rozpadať na všetkých mierkach. Najskôr sa narušia galaxie, následne planéty opustia dráhy a zaniknú. Proces vyvrcholí javom nazývaným veľké roztrhnutie, kde zlyhajú aj základné sily.
Vesmír tak stratí schopnosť reakcií a premení sa na neaktívny priestor.
4. Veľký krach nie je pomenovanie pre vtip o páde firmy
O správaní temnej energie existuje málo informácií, preto nemožno vylúčiť opačný vývoj vesmíru. Ak by sily zrýchľujúce expanziu zoslabli, gravitácia by začala preberať kontrolu. Galaxie by sa prestali vzďaľovať a následne by sa celý priestor začal sťahovať. Hmota by sa postupne zhromažďovala do čoraz väčších štruktúr, a tým by rástla hustota.
Tento proces by pokračoval, až kým by nastal kataklizmatický veľký krach. V takom scenári by všetko smerovalo k jedinému, extrémne hustému koncu. Súčasná expanzia síce tento vývoj spochybňuje, no úplne ho nevyraďuje. Expanzia totiž neprebieha rovnomerne a rovnováha síl zostáva krehká. Preto sa vzťah medzi gravitáciou a temnou energiou môže zmeniť.
Vesmír sa tak teoreticky môže zmrštiť späť do jedného bodu.
5. Vesmír skončí veľkým odrazom
Teória veľkého odrazu posúva myšlienku veľkého krachu ešte ďalej a zároveň ponúka cyklický obraz reality. Tvrdí, že zánik jedného vesmíru môže spustiť vznik ďalšieho, preto koniec neznamená absolútne ticho. Keď sa všetka hmota stlačí do extrémne malého objemu, nastúpia efekty kvantovej mechaniky. Častice viazané gravitáciou sa následne odrazia a expanzia sa znovu rozbehne.
Týmto spôsobom sa hmota uvoľní a vytvorí sa nový vesmír s vlastným veľkým treskom. Zástancovia oceňujú jednoduchosť modelu, keďže jeden cyklus plynulo nahrádza ďalší. Tento prístup navyše elegantne vysvetľuje samotný impulz veľkého tresku. Zároveň oslovuje tých, ktorí odmietajú predstavu nekonečne malej singularity.
Napriek tomu chýbajú priame dôkazy, ktoré by tento mechanizmus potvrdili. Vysoké energetické podmienky takéhoto zrodu totiž zostávajú mimoriadne náročné na overenie.
