Obdobie po pôrode, známe ako šestonedelie, predstavuje jednu z najintenzívnejších fáz v živote ženy. Hoci sa tradične ohraničuje šiestimi až ôsmimi týždňami, v skutočnosti ide o proces, ktorý môže trvať oveľa dlhšie, kým sa telo a myseľ vrátia do pôvodnej rovnováhy.
Je to čas hlbokých fyzických zmien, od hojenia pôrodných poranení až po hormonálne výkyvy, ktoré výrazne ovplyvňujú emočné prežívanie. Kľúčom k úspešnému zotaveniu je v tomto období najmä trpezlivosť, kvalitný odpočinok a výživná strava, ktoré pomáhajú telu nabrať stratenú silu. Bohužiaľ, niektoré ženy sa nedočkajú pochopenia, a to často ani od svojich najbližších.
Byť v roli čerstvej matky a zároveň sa starať o novorodenca je nesmierne náročná výzva. Je dôležité nezabúdať, že starostlivosť o dieťa by nemala ísť na úkor zdravia matky. Už samo osebe ide o veľmi namáhavé obdobie pre ženu a nemiestne poznámky rodiny k tomu určite neprispievajú.
Nasledujúce zážitky žien po tom, ako sa stali čerstvými matkami, ukazujú presne to, čo dokáže spôsobiť nevhodný komentár, nepochopenie a neochota zo strany rodinných príslušníkov. O tieto situácie sa podelili v komentároch pod príspevkom českej novinárky Karolíny Minaříkovej Krupkovej, ktorá zbiera príbehy žien z obdobia šestonedelia už približne rok a pol.
Keď je najdôležitejšie, či mal muž teplé jedlo
„Môj syn sa narodil mŕtvy. Po úspešnom oživení sme dlho boli ešte v nemocnici. Každý ma v nemocnici varoval, aby sme k nemu nikoho nepúšťali, nakoľko tá imunita je zničená oživovaním. Nikdy nezabudnem, aký cirkus z toho bol v rodine, a vyšla som z toho ako nejaký psychopat, ktorý sa chorobne o syna bojí. Podotýkam, že členovia, ktorí k nemu chceli ísť, boli obaja s teplotami a chrípkou.“
„Prababka sa ma v šestonedelí (konkrétne 2 týždne po náročnom pôrode) opýtala, či svojmu mužovi varím a či mal dnes teplé jedlo. Rozplakala som sa, pretože ja som nemohla sedieť, stáť, nejedla som súvisle od narodenia malej a jediné, čo som potrebovala počuť, bolo: vedieš si dobre, a nie varíš mu?“
„Ja som v šestonedelí začala riešiť 5 dní po prepustení z pôrodnice, že svokra chcela dieťa na celý deň, býva 40 km ďaleko od nás, a že keď nekojím, tak ma vlastne nepotrebuje. Je z toho halo ešte dnes. Nechápala, že som si to nepriala, aj keď sa opýtala ešte x-krát, než sa urazila.“
„Smutná spomienka hneď z pôrodnice: prišli na návštevu moji rodičia (narodili sa nám dvojičky), môj otec, veľmi silný fajčiar, v čase, keď elektronické cigarety ani neexistovali, si jednoducho musel z izby ‚odskočiť si zapáliť‘. Povedala som mu, že to snáď tú chvíľu vydrží. Nevydržal, dal prednosť cigaretám. Povedala som mu, nech sa na izbu už nevracia. Rok a pol dvojičky nevidel. Urazil sa.“
Vraj jej kazila babičkovanie
„Ja som nepustila svoju mamu s laryngitídou k týždňovému synovi a bola z toho neuveriteľná narcistická etuda, keď sa ma takmer ako dcéry zriekla, pretože som jej pokazila babičkovanie. Teraz po roku záujem o syna, návšteva alebo stráženie – nula. Možno vďaka bohu.“
„Mne svokra povedala, že si kojením uzurpujem dieťa pre seba a že vďaka tomu nikdy nebude mať pekný vzťah s vnučkou. Potom, aby nevyzerala pred svojím synom ako trubka, tak tvrdila, že to nikdy nepovedala a že klamem.“
„U nás bola rodina urazená, keď som ich poprosila, aby nebozkávali syna (medzi sviatkami, keď sa všetci navštevujú a prskajú na seba). Strašný problém. Umývanie rúk to isté.“
„Mne povedala prababka môjho syna, že som egocentrická princezná. Vraj chcem, aby nám niekto doma pomáhal z dôvodu, že sa mi nechce nič robiť. Kontext je taký, že mám po pôrode diastázu 8 cm a prietrž.“
Keď sám nerešpektuješ to, čo ti prekáža
„Svokra si niekoľko dní po tom, čo sme so staršou dcérou prišli z pôrodnice, sadla u nás v obývačke a začala vykladať, akí jej prídu hrozní ľudia, čo nerešpektujú pokoj rodičky v šestonedelí. Pritom sa k nám pchala denne, nerešpektovala nič a nechala sa obskakovať ako cárovná. Po niekoľkých dňoch som to zatrhla, a to bol rev ako prasa. Potom sa k nám snažila chodiť bez ohlásenia, lebo mala kľúče od domu. To som sa začala doma zamykať, aby sa tam nedostala. Celé to bolo ako z Troškovej komédie. Akurát ja som musela spracovávať šialene rozbúrené hormóny a ešte šialený stres zo starej ženskej považujúcej samu seba za najdôležitejšiu na svete. Nepriala by som to nikomu, našťastie manžel stál pri mne.“
„Mne sa teraz narodí tretie bábätko a už teraz sa teším, ako zas všetkých budem nasierať. Ale tentokrát každý bude rešpektovať moje rozhodnutie. Keď som mala prvé dve deti, bola som príliš mladá, bála som sa povedať. Teraz sa už s ničím nese*em.“
„Ja som povedala mame, aby nebozkávali dcéru na tvár a ruky. Mama urazene reagovala, že či sú chrontaví. Bolo mi to jedno, či sa urazili.“
