Slovenská kultúrna scéna zažíva obdobie, ktoré by sa dalo opísať ako zlý scenár absurdnej komédie. Najnovší prešľap Správy rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR však prekonal aj tie najdivokejšie očakávania. Rezort pod vedením Martiny Šimkovičovej totiž vyhlásil verejné obstarávanie na rekonštrukciu bratislavských Hurbanových kasární, no v oficiálnych dokumentoch sa zrazu začalo písať o oprave nemocnice v bratislavskom Ružinove. O kuriozite informoval poslanec Branislav Gröhling na svojom Facebooku.
Tento administratívny unikát vyvolal vlnu pobúrenia aj posmechu. Ako sa vôbec dá pokladať za možné, že v štátnom tendri na historickú pamiatku figuruje úplne iný objekt? Odpoveď je šokujúco jednoduchá – kompetentní úradníci zrejme „skopírovali“ podklady z úplne inej súťaže a zabudli prepísať názov cieľového objektu. Metóda „copy-paste“ sa tak stala novým štandardom pri správe národného dedičstva.
Kopírovaním k lepšiemu Slovensku?
Absurditu situácie podčiarkuje fakt, že rezort a Šimkovičová si na tieto procesy najíma externú pomoc. „Toto je fakt amaterizmus. Lenže na tieto veci si platia odborníkov! Firma zo Stupavy berie za odborné poradenstvo 80 eur na hodinu a majú zmluvu na 4 roky,“ napísal Gröhling vo svojom príspevku.
Práve spomínaná poradenská firma zo Stupavy je tŕňom v oku kritikov. Za odborné konzultácie inkasujú nemalé čiastky, pričom ich zmluva so štátom je podpísaná až na štyri roky. Napriek vysokým hodinovým sadzbám si fatálnu chybu v dokumentácii nevšimli oni ani nikto z úradníkov rezortu. Na „drobný detail“, že sa opravuje nesprávna budova, museli ministerstvo upozorniť až samotní stavebníci v rámci otázok k súťaži.
Tento prípad nie je len ojedinelým zlyhaním jednotlivca, ale obrazom toho, ako sa v súčasnosti riadi kultúrny sektor. Amaterizmus a prístup „pokus-omyl“ sa stávajú bežnou praxou. Odborníci sa posúvajú ako figúrky na okraj hry. Akoby ministerstvo stratilo kompas a namiesto strategického rozvoja sa utápalo v chaose, ktorý musia naprávať až externé firmy zapojené do tendrov.
Situácia v kultúre pritom vrie na viacerých frontoch. Slovenské národné divadlo čelí personálnym čistkám, poprední herci dostávajú výpovede a vedenia kultúrnych inštitúcií sa menia rýchlejšie ako ročné obdobia. Namiesto podpory umenia sa rezort venuje nákupom techniky a traktorov, čo v kontexte chátrajúcich pamiatok pôsobí priam bizarne.
Šimkovičová a pomýlené ministerstvá
Zatiaľ čo ministerstvo obrany sa pasuje do roly budovateľa nových nemocníc, ministerstvo kultúry zjavne nevie, kde je sever. Ak sa v oficiálnom dokumente zmenia Hurbanove kasárne na nemocnicu v Ružinove, vyvstáva legitímna otázka, či má rezort vôbec prehľad o svojom vlastnom majetku a kompetenciách. Martina Šimkovičová bude musieť asi zakročiť.
V súčasnom nastavení štátu sa zdá ako možné už naozaj čokoľvek. Hranice medzi rezortmi sa stierajú nie v mene efektivity, ale v mene neporiadku. Pre občanov sa to však javí ako trpký humor. Zo svojich daní si platia poradcov, ktorí nevedia rozlíšiť kasárne od nemocnice, a vedenie, ktoré sa radšej venuje ideologickým bojom než správe budov. Kultúra na Slovensku momentálne pripomína pacienta, ktorému namiesto liečby omylom zbúrali izbu.
