Nie sú to klamstvá, ktoré by nám niekto vnucoval. Nevznikajú v hádke ani v obrane pred niekým iným. Sú tiché. Vnútorné. Opakované tak často, až začnú znieť ako fakty. Klamstvá, ktorými klameme sami seba, sú tie najnebezpečnejšie. Pretože im chceme veriť. Nechránia nás pred pravdou. Len ju odkladajú.
„Som v pohode“
Najpoužívanejšia lož vôbec. Krátka. Praktická. Spoločensky prijateľná. Používa sa vtedy, keď už nie sme v pohode dávno. Keď sme unavení, podráždení, vyčerpaní. Táto veta neznamená pokoj. Znamená potlačenie. A to sa vždy niekde uloží.
„Nemám na výber“
Veľmi pohodlná lož. Zbavuje zodpovednosti. Uľahčuje rozhodovanie tým, že ho vlastne ruší. Pravda je taká, že výber existuje takmer vždy. Len sa nám nepáči jeho cena. A tak si radšej povieme, že sme museli.
„Keď vydržím ešte chvíľu, zlepší sa to“
Klamstvo nádeje. Drží nás v situáciách, ktoré nám už berú viac, než dávajú. Vo vzťahoch, v práci, v živote. Tá „chvíľa“ sa však neustále posúva. A my sa medzitým prispôsobujeme čoraz viac.
„Taký už som“
Veta, ktorou zamykáme vlastný rast. Používa sa ako vysvetlenie aj ako výhovorka. Namiesto otázky, či by sme niečo mohli zmeniť, sa uzavrieme do identity, ktorá nás síce pozná, ale už nám neslúži.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
