Ministerstvo vnútra počas vedenia Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bezprecedentným spôsobom skartovalo spisy vyše 800 príslušníkov policajných orgánov a Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tieto spisy boli nielen významným historickým svedectvom o dobe normalizácie a komunistického útlaku, ale mali slúžiť aj k poznaniu toho, kto sa podieľal na udržiavaní komunistickej totality. Na sociálnej sieti to napísal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí).
Nakladanie s týmito spismi bolo určené priamo zákonom – od roku 2002 malo ministerstvo vnútra zákonnú povinnosť ich odovzdať Ústavu pamäti národa, ktorý ich mal skúmať a uchovať. To sa však podľa poslanca nestalo. Ako uviedol Šeliga, bez akejkoľvek úcty k obetiam komunistického režimu boli arogantne hodené do koša a zlikvidované.
„Kto za to môže? Kaliňák tvrdí, že o ničom nevedel. No bolo to jeho ministerstvo, na ktorom dlhé roky pôsobil ako pán. Ako minister bol zodpovedný za to, že všetky postupy v rámci ministerstva sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Túto psiu povinnosť však nesplnil, v dôsledku čoho v našich dejinách ostane prázdne miesto podobne ako v Rusku, kde sa spisy tiež skartovali, aby sa náhodou nezistilo, kto každý bol udavač,“ priblížil Šeliga.
Podľa poslanca je správne, že Ústav pamäti národa podal trestné oznámenie. „Musí sa vyšetriť, kto dal pokyn na skartáciu a aký mal motív – či išlo o flagrantné ignorovanie zákona alebo či sa jednoducho nemáme o niektorých ľuďoch dozvedieť, že spolupracovali s ŠtB alebo inými zložkami totalitnej moci,“ napísal Šeliga s tým, že Kaliňák, ktorý sa tak hrdo hlási k obdobiu, keď bol ministrom, by mal vyložiť karty na stôl a priznať, ako to bolo a mal by za to prevziať zodpovednosť.
Ministerstvo vnútra vlani 23. decembra pre agentúru SITA uviedlo, že pri skartácii dokumentov príslušníkov narodených v rokoch 1931 až 1937 postupovalo v súlade so zákonom. Ako informovala Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra, predmetom vyradenia a zničenia boli osobné spisy všetkých príslušníkov narodených v rokoch 1931 až 1937, teda nie len príslušníkov ŠtB, ale aj „bežných“ policajtov.
Paulenová priblížila, že predložený návrh na vyradenie osobných spisov príslušníkov narodených v rokoch 1931 až 1937 posúdil odbor archívov a registratúr sekcie verejnej správy rezortu vnútra. „Vzhľadom k tomu, že návrh na vyradenie bol vypracovaný v súlade so zákonom o archívoch a registratúrach, predmetom posúdenia boli registratúrne záznamy – osobné spisy, ktorým v súlade s platným Registratúrnym poriadkom a plánom uplynuli lehoty uloženia a nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu. Preto vydal odbor archívov a registratúr rozhodnutie, že tieto registratúrne záznamy môžu byť zničené,“ objasnila.
Andrea Púčiková z Ústavu pamäti národa povedala, počas rokovaní s ministerstvom ústav zistil, že osobné spisy príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 – 1937, vrátane príslušníkov ŠtB, boli vo vyraďovacom konaní skartované. Nenávratne tak boli zničené historické dokumenty, ktoré mali byť ÚPN odovzdané ešte v roku 2003. Podľa ústavu toto zničenie dokumentov ohrozuje záujem verejnosti na poznaní minulosti, ako aj naplnenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
