Nový slovenský film Štúr ešte ani poriadne nevstúpil do kín a už stihol vyvolať diskusiu, akú by mu mohla závidieť nejedna veľká premiéra. Kým diváci aj filmová komunita hovoria o výpravnej historickej dráme a tvorcovia otvorene komunikujú, že cieľom bolo priniesť inovatívny, poľudštený pohľad na národného buditeľa, politický komentátor a bývalý poradca Roberta Fica Eduard Chmelár sa rozhodol, že túto jazdu nepodstúpi.
A keďže Chmelár nerobí veci polovične, na filme nenechal nitku suchú. V siahodlhom statuse na sociálnej sieti pomenoval zoznam výhrad, ktoré znejú tak, akoby si do kina nepriniesol pukance, ale červené pero a hrubý notes.
Chmelár chcel úplne iný typ Štúra
Mariana Čengel Solčanská pri filme otvorene vysvetľovala, že nechcela točiť „sochu“ ani školometský výklad. Práve naopak – film je rámcovaný vzťahom Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej, pričom Adela je rozprávačkou príbehu. Režisérka k tomu povedala: „Rozprávačkou môjho Štúra je Adela Ostrolúcka. Myslím si, že ženy v polovici 19. storočia na Slovensku nemali žiadny hlas, a ja im dlhujem pekný priestor.“
Zároveň priznala, že pri písaní vychádzala z historických prameňov, no pri Adele si dovolila aj priestor pre tvorivú interpretáciu: „Nevieme o nej nič, nezanechala po sebe ani len denník… Adela poskytuje skvelý priestor pre fabuláciu.“
Práve toto je však bod, na ktorom sa Chmelár zlomil. V jeho optike film sľuboval najmä Štúra a jeho „epochálne jazykové dielo“ – a keď dostal ľudskejší príbeh s dôrazom na emócie, prišiel verdikt.
„Pozerali sme sa na svet očami Adely Ostrolúckej, no Štúr sa v tom príbehu úplne stratil a bol skôr okrajovou postavou,“ napísal.
„Zhorel hneď pri štarte“: Prekážal mu scenár aj romantická línia
Kým mnohí diváci oceňujú, že film nie je len učebnicovým prehľadom dátumov, ale snaží sa ukázať aj dobu, atmosféru a vnútorné konflikty, Chmelár to vnímal ako odklon od toho, čo chcel vidieť on.
„Ambiciózny projekt však zhorel hneď pri štarte,“ odkázal a opísal, že prvá polovica filmu mu miestami pripomínala úplne iný titul: „Prvú polovicu filmu som mal dojem, že pozerám pokračovanie Slúžky.“
Okrem toho spochybnil aj romantickú linku a to, ako film pracuje s legendou o vzťahu Štúra a Ostrolúckej. Zároveň vytiahol viacero detailov, ktoré mu prekážali z „historického“ hľadiska – od lokalít cez časové zasadenie scén až po drobnosti, ktoré bežný divák pravdepodobne ani riešiť nebude, pretože pri filme sleduje najmä príbeh.
Chmelár má jasno: „Nie každý, kto má bradu, je Štúr“
Najtvrdšie slová venoval stvárneniu hlavnej postavy. Lukáš Pelč, ktorý hrá Ľudovíta Štúra, má podľa mnohých priniesť práve ten poľudštený, menej „strnulý“ obraz. Chmelár však napísal, že mu Štúra neuveril.
„Lukáš Pelč ma ako Ľudovít Štúr vôbec nepresvedčil… Túto postavu som mu neuveril. Nie každý, kto má bradu, je Štúr,“ uviedol.
Zaujímavé však je, že aj v kritike si našiel miesto na pochvalu – ocenil napríklad výpravu a vyzdvihol niektoré herecké výkony, ktoré podľa neho film posúvali vyššie.
Dve strany jednej premiéry: Diváci majú dôvod byť zvedaví
Celá situácia má jeden jasný efekt: o filme sa hovorí. A to je pri slovenskej historickej dráme niečo, čo sa nerodí každý týždeň. Štúr prichádza s ambíciou ukázať známe dejiny cez menej očakávaný uhol, s dôrazom na emócie, súkromie a dobu. Chmelár, naopak, očividne túžil po inom type filmovej „lekcie“.
Výsledok je jednoduchý: film je vonku a divák si môže urobiť názor sám. A ak nič iné, Chmelárov status aspoň pripomenul, že Štúr je stále téma, ktorá vie ľudí vyprovokovať – či už k potlesku, alebo k veľmi dlhému príspevku na sociálnej sieti.
