Budúcnosť cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách rozdeľuje spoločnosť. Diskusia o astronomických cenách a dostupnosti národného parku pre bežných ľudí nabrala na obrátkach po ostrej výmene názorov medzi Michalom Kičom a Igorom Rattajom v relácii TV JOJ Analýzy 24. Prečítajte si, prečo zahraničný turista krútil hlavou nad cenami lanoviek a ako šéf Tatry Mountain Resorts (TMR) Rattaj obhajuje súčasné nastavenie systému, v ktorom podľa neho Tatry patria všetkým.
Enviroexpert Michal Kiča v relácii Analýzy 24 upozornil na nebezpečný trend, keď sa z národných parkov vytráca ich pôvodná verejná funkcia. Podľa neho sú Tatry pre veľkú časť domáceho obyvateľstva finančne nedosiahnuteľné. „Koľko ľudí vám chodí zo Slovenska do Tatier? 20 percent? Ostatní si to bohužiaľ nemôžu dovoliť,“ tvrdí Kiča a dodáva, že „to nemá byť len pre smotánku.“ Podľa jeho slov sa na Slovensku nebezpečne zamieňa ochrana prírody s jej čisto komerčným využitím.
Kritiku sociálnej nedostupnosti podčiarkuje aj skúsenosť zahraničného turistu, ktorého po rokoch šokovala cena lanovky vo výške 89 eur či hlavné jedlá v reštauráciách začínajúce na 17 eurách, informuje o tomto prípade Plus JEDEN DEŇ. „Takmer všetko bolo vypredané… strediská boli stále úplne plné,“ mal konštatovať udivený návštevník, ktorý si všimol paradox: hoci sa Slováci sťažujú na vysoké náklady, strediská praskajú vo švíkoch.
Podnikateľský pohľad: Tatry patria všetkým, ale majú svoju cenu
Šéf TMR Igor Rattaj akékoľvek snahy o ovládnutie Tatier úzkou skupinou odmieta. Argumentuje tým, že investície do infraštruktúry a platenie daní sú nevyhnutnou súčasťou fungujúceho biznisu v horách. „Tatry patria absolútne všetkým, nemáme právo to ovládať,“ deklaruje Rattaj.
Na margo sťažností na drahé služby reaguje pragmaticky, pričom poukazuje na vysoké daňové zaťaženie na Slovensku v porovnaní s Poľskom či Rakúskom. „My nie sme drahí, len vy málo zarábate, bohužiaľ. A to hovorím s ľútosťou, nevysmievam sa. Priemerná mzda na Slovensku je menšia ako v susednom Česku a Poľsku – a cítiť to,“ uviedol pre Plus JEDEN DEŇ s tým, že nízka priemerná mzda na Slovensku je faktorom, ktorý ako podnikateľ nedokáže ovplyvniť. Zároveň dodáva: „Ak má nejaký turista problém s tým, že sme tu drahí, tak nech ide do Białky Tatrzańskej alebo Zakopaného… nikto tu nemusí za každú cenu byť.“
Systémový problém a nejasná budúcnosť
Kým Kiča volá po zmene nastavenia systému, aby národné parky neboli len „exkluzívnou zónou pre niekoho“, Rattaj trvá na tom, že rozvoj cestovného ruchu musí mať jasné pravidlá: „Ale čo mám teraz ja robiť s tými Slovákmi? Dať to zadarmo ako vlaky? Budú nám lanovky padať tak, ako sa zrážajú vlaky. Každý mesiac.“
Zostáva teda nezodpovedanou otázkou, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi udržateľným podnikaním a zachovaním dostupnosti najväčšieho prírodného bohatstva Slovenska pre všetky vrstvy spoločnosti.
