Od prvých poľnohospodárskych osád až po dnešné priemyselné pivovary kráča pivo s človekom doslova naprieč celými stáročiami. Nápoj sa zrodil nečakane, keď zabudnuté zrná podľahli kvaseniu. Náhoda, čas a príroda spoločne vytvorili voňavú, mierne omamnú kašu, ktorá jednoducho lákala ochutnať. A tak sa objavilo čaro fermentácie, navyše nezávisle na viacerých miestach sveta.
Archeológovia dnes nachádzajú stopy tohto procesu staré tisíce rokov, a preto pivo sprevádza celé dejiny poľnohospodárstva. Postupne sa stalo súčasťou mýtov, obradov a spoločenských stretnutí. V Mezopotámii získalo vlastnú bohyňu, zatiaľ čo v Egypte slúžilo ako každodenný zdroj energie. Navyše podporovalo hygienu, keďže fermentovaný nápoj chránil pred znečistenou vodou.
Neskôr mníšske komunity zdokonaľovali recepty a pritom formovali tradície varenia. Zároveň sa pivo stalo menou, darom i symbolom pohostinnosti. A aj keď sa recepty menili, význam nápoja pretrvával. Následne technologický pokrok 19. storočia rozšíril zlatistý mok do sveta, pretože nové metódy zabezpečili stabilitu chuti. Prehĺbila sa kultúrna stopa piva v mestách aj na vidieku.
Antropológovia dokonca uvažujú, že prechod k usadlému životu súvisel s túžbou pestovať obilie. Niektorí tvrdia, že motiváciou nebol chlieb, ale veľké várky piva. Aj keď dôkaz chýba, myšlienka provokuje predstavivosť. Preto pivo nepredstavuje iba nápoj, ale aj príbeh spolupráce človeka s prírodou. A napokon, kde sa objaví ľudské spoločenstvo, tam sa objaví aj pivo, ktoré spája ľudí z celého sveta.
Pivo od staroveku až po stredovek
V Mezopotámii získalo pivo výnimočné postavenie, pretože prepájalo každodennosť s duchovným svetom. Nápoj sprevádzal oslavy každého druhu a zároveň niesol symboliku božskej priazne. Dokonca vznikli bohyne piva a hymny opisujúce celý proces varenia. Navyše pivo neslúžilo len na zábavu, ale aj ako bezpečný zdroj tekutín. Obsahovalo menej nečistôt než voda a poskytovalo výživu.
Takisto aj v Egypte sa pivo pilo denne, pričom tvorilo súčasť stravy všetkých vrstiev. Podávalo sa na dvore faraónov, ale aj pri práci na poliach. Konzistencia síce pripomínala kašu a vznikala z rozmočeného chleba. Fermentácia dodávala nápoju energiu a chuť. Egypťania pivo pili pri obradoch, ale aj pri pohrebných rituáloch. Vnímali ho ako dar bohov a prejav poriadku sveta.
Podobné zvyky sa rozšírili aj v ďalších oblastiach Blízkeho východu. V Európe sa pivo postupne stalo nápojom bežného ľudu. Starovekí Germáni ho pili pri hostinách a spoločných stretnutiach. Keltovia ho vnímali ako súčasť identity a pospolitosti. Nápoj často vyrábali doma z obilia a vody. Chuť sa líšila podľa regiónu, a preto vznikali miestne varianty. Pivo sprevádzalo vojnové výpravy aj mierové dohody.
Postupne sa prepojilo s kultúrou, zvykmi a každodenným životom. A tak nápoj formoval civilizácie rovnako vytrvalo ako chlieb či oheň. A pivo si tak upevňovalo svoju pozíciu aj počas ďalších významných období. Preto pretrvalo do dnešného obdobia ako jeden z najobľúbenejších nápojov ľudstva.
Temný stredovek necháva pivo stovky rokov napospas svojmu osudu
Stredovek postupne posunul pivo z domáceho varenia do rúk kláštorov, pretože mnísi hľadali poriadok a stabilitu. Práve tam sa začali zapisovať postupy a cielene sa sledovala chuť. Navyše sa varenie presunulo z kuchýň do vyhradených priestorov. Mnísi pristupovali k príprave systematicky, a tak vznikali prvé štandardy. Do vývoja významne zasiahla vzdelaná žena Hildegarda z Bingenu.
Opisovala chmeľ ako mimoriadne prospešnú rastlinu pre zdravie aj trvanlivosť nápojov. Vďaka chmeľu nápoj vydržal dlhšie a získal výraznejšiu chuť. A preto sa počas 12. storočia európske pivo citeľne zmenilo. Katolícka cirkev navyšw získavala príjmy z jeho predaja. Stredná Európa sa teda postupne zmenila na pivovarnícku veľmoc. Medzitým sa varenie presúvalo už aj do väčších miest.
Mešťania postupne zakladali pivovary a vytvárali nové pravidlá. Vzniklo „várečné právo“, ktoré určovalo, kto smie variť a predávať. Stalo sa súčasťou mestskej ekonomiky, politiky aj spoločenského života. Hostince slúžili ako miesta rokovaní, dohôd a plánovania, kde pivo patrilo k lacnejším a dostupnejším nápojom než víno. V niektorých regiónoch dosahovala spotreba prekvapivé hodnoty.
Na severe sa denne pilo aj niekoľko litrov na osobu. Zároveň pivo nahrádzalo vodu, keďže voda často ohrozovala zdravie. Dokonca ho pili aj deti. Neskôr prišla priemyselná revolúcia, ktorá všetko zrýchlila. Chladenie, sklo a laboratóriá umožnili rovnakú chuť vo veľkých objemoch. V Plzni tak vznikol známy ležiak, ktorý zmenil svetové pivovarníctvo. Odvtedy sa český štýl rozšíril po celej planéte.
Najčastejšie mýty o pive
Okolo piva sa dlhodobo šíri množstvo predstáv a mýtov, ktoré s realitou často nesúhlasia. Jedna z najznámejších predstáv tvrdí, že po pive rastie brucho. Samotné pivo však neobsahuje extrémne množstvo kalórií. Energetická hodnota sa vyrovná džúsu, a preto problém vzniká inde. Nadbytočné kilá súvisia skôr s prejedaním a sedavým životným štýlom. Ďalší rozšírený mýtus spája pivo výlučne s mužmi.
História však ukazuje odlišný obraz. V staroveku varili pivo prevažne ženy odborníčky. Pivo teda nesúvisí s pohlavím, ale s chuťou a remeslom. Často sa objavuje tvrdenie, že viac peny znamená horší nápoj. Opak však platí. Kvalitná pena chráni zlatistý mok pred zvetraním a naznačuje správne čapovanie. Ľudia si tiež myslia, že tmavé pivo má vyšší obsah alkoholu než svetlé. Farba však neurčuje silu.
Rozhoduje množstvo prekvaseného cukru. Tmavé pivo tak pokojne pôsobí ľahšie než svetlý ležiak. Mnohí vnímajú nápoj len ako prostriedok na uhasenie smädu. Súčasná svetová kultúra však prináša širší pohľad. Pivo sa degustuje, kombinuje s jedlom a nachádza miesto v modernej gastronómii. Vďaka tomu sa z obyčajného nápoja stáva zážitok, ktorý spája chuť, vôňu a spoločné chvíle.
