Predstavte si bežný deň. Stojíte v rade pri pokladni v supermarkete, máte plný košík potravín, no pri pokuse zaplatiť kartou terminál vypíše chybu. Skúsite mobil, smart hodinky – nič nefunguje. Siahnete po peňaženke, no bankomat na ulici je tmavý a nefunkčný. Toto nie je úryvok z postapokalyptického románu, ale realita, ktorú v posledných rokoch zažili obyvatelia Paríža, Prahy či Lisabonu, píše poľský portál naTemat.pl.
Rozsiahle výpadky elektriny, tzv. blackouty, jasne ukázali, ako kriticky sme závislí od digitálnej infraštruktúry. Keď vypadne prúd, internet alebo nastane kybernetický útok, naše digitálne peňaženky sa v sekunde stávajú nepoužiteľnými kúskami plastu a kódu.
Lekcie z Paríža a Prahy
Minulý rok v novembri zažil Paríž dramatický výpadok siete, ktorý paralyzoval metro, električky a uväznil ľudí vo výťahoch. Podobný scenár sa odohral o pár mesiacov skôr v Prahe a predtým v Španielsku a Portugalsku.
Dôsledky boli okamžité:
- Ochromené letiská a nefunkčná mobilná sieť.
- Prerušené internetové spojenie, ktoré znefunkčnilo platobné brány.
- Dlhé rady v obchodoch, kde nakúpili len tí, ktorí mali vo vrecku fyzické bankovky.
Práve tieto incidenty prinútili banky a štátne inštitúcie prehodnotiť prístup k hotovosti. Téma, ktorá bola kedysi doménou „prepperov“ (ľudí pripravujúcich sa na katastrofy), sa stala oficiálnym odporúčaním pre bežných občanov.
Koľko peňazí by ste mali mať v „obálke“?
Zatiaľ čo v minulosti sme boli motivovaní platiť všetko digitálne, dnes európske centrálne banky otáčajú kormidlo. Holandsko a Švédsko už pred rokom oficiálne vyzvali svojich občanov, aby si vytvorili malú domácu rezervu v hotovosti.
Odporúčania:
- Holandsko: Centrálna banka odporúča rezervu 200 až 500 eur, čo by malo pokryť základné potreby na jeden týždeň.
- Švédsko: Odporúčaná suma je približne 170 eur.
- Rakúsko a Fínsko: Úrady radia držať 70 až 100 eur na každého člena domácnosti, prípadne sumu, ktorá pokryje prežitie na minimálne 72 hodín.
Fínsko ide dokonca ešte ďalej a experimentuje s bankomatmi, ktoré sú odolné voči rozsiahlym digitálnym výpadkom, aby zabezpečilo prístup k peniazom aj počas krízy.
Poľská centrálna banka (NBP) pripomína, že v čase kybernetických útokov alebo vojnových konfliktov (ako sme videli na začiatku vojny na Ukrajine) je hotovosť jediným platobným prostriedkom, ktorý je 100-percentne imúnny voči výpadku siete.
Hotovosť ako súčasť evakuačnej batožiny
Aj civilná ochrana čoraz častejšie zahŕňa hotovosť do zoznamu nevyhnutných potrieb pre krízové situácie. Vedľa trvanlivých potravín, vody, baterky a rádia na baterky by mala mať svoje miesto aj obálka s bankovkami v malých nominálnych hodnotách.
Prečo drobné bankovky? V čase chaosu vám obchodník nemusí vedieť vydať z 200-eurovej bankovky. Mať po ruke 5, 10 a 20-eurovky vám umožní zaplatiť za palivo, lieky alebo základné potraviny bez zbytočných komplikácií.
Digitálne platby sú rýchle a pohodlné, no ich zraniteľnosť je v modernom svete nepopierateľná. Mať doma „železnú rezervu“ v hotovosti nie je prejavom paranoje, ale prejavom zodpovednosti a pripravenosti. Ako ukázali skúsenosti z iných európskych metropol, v momente, keď zhasne obrazovka vášho smartfónu, sú to práve papierové peniaze, ktoré vám zabezpečia základné životné potreby.
