Niektoré vety sú ako cukrík. Na povrchu sladké, pekne zabalené, dokonca sa pri nich usmievaš, lebo „sa patrí“. Lenže o pár sekúnd ti dôjde, že to nebolo milé. Že to nebola pochvala. Bola to malá bodka za tým, že sa niekto cíti nad tebou.
Takéto „komplimenty“ sú zákerné. Ťažko sa na ne reaguje. Ak sa ohradíš, vyzeráš precitlivený. Ak mlčíš, ostane v tebe nepríjemný pocit. A presne o to ide. Je to spôsob, ako niekoho ponížiť bez toho, aby to vyzeralo ako útok. Toto sú najčastejšie vety, ktoré znejú nevinne, no v skutočnosti ti dávajú jasný odkaz.
„Na to, že si žena, si dosť šikovná“
Klasika. Veta, ktorá sa tvári ako pochvala, no nesie v sebe predpoklad, že od ženy sa automaticky čaká menej. Nie je to kompliment. Je to stereotyp v priamom prenose. Znie to ako uznanie, no v skutočnosti ti niekto práve povedal, že si výnimka z pravidla, ktoré si sám vymyslel.
„Ty si nejako schudla, konečne ti to pristane“
To „konečne“ tam nikdy nemalo byť. A keď sa v tej vete objaví, pochvala sa zmení na výčitku. Ako keby predtým bolo niečo zlé. Ako keby si predtým nebola dosť. Ak ti niekto pochváli vzhľad a zároveň ti dá pocítiť, že predtým to nebolo ono, nie je to kompliment. Je to tlak.
„Si prekvapivo inteligentná“
Prekvapivo. Toto slovo vie zničiť celý deň, lebo znamená, že človek od teba nečakal nič veľké. A teraz je šokovaný, že si mu práve prekazil predstavu. Nie je to uznanie. Je to priznané podcenenie.
„Wau, ty si to fakt zvládla sama“
Znie to pekne, pokým si neuvedomíš podtext – ten človek neveril, že by si niečo dala bez pomoci. Mal ťa za niekoho, kto sa stále musí o niekoho opierať. Niekedy sa to myslí úprimne, to áno. No veľmi často je to len spôsob, ako ti pripomenúť, že ťa nebrali vážne.
„Keď sa takto upravíš, vyzeráš úplne inak“
Áno. Presne. Inak. A to je celé. Veta, ktorá ti potichu hovorí: v prirodzenej verzii to nebolo ono. V lepšom prípade ide o nešikovnú pochvalu, v horšom prípade o pripomienku, že bez výkonu, mejkapu alebo stylingu si menej.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
