Slovensko bude v budúcnosti zapojené do európskej siete vysokorýchlostných železníc. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej štúdie zameranej na projekt vysokorýchlostných tratí prepájajúcich metropoly krajín V4.
Minister dopravy SR Jozef Ráž na stredajšej tlačovej konferencii uviedol, že pôvodné pochybnosti o účasti Slovenska v projekte, vychádzajúce z blízkosti Viedne, sa nepotvrdili. Bratislava sa tak stane plnohodnotnou súčasťou novej železničnej siete.
Bratislava sa zapojí do medzinárodného projektu
V rámci analýzy sa posudzovalo až 38 variantov, pričom konečné rozhodnutie počíta aj so zapojením hlavného mesta Slovenska. Projekt ešte čaká na posúdenie zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, no podľa ministra sa už môžu začať prípravné práce.
Navrhované riešenie počíta s vedením vysokorýchlostnej trate z Budapešti do Bratislavy cez Petržalku, so zastávkou na existujúcej Hlavnej stanici a následným pokračovaním cez plánovanú stanicu v Stupave smerom na Prahu.
Súčasťou projektu je aj prepojenie s Viedňou, čo výrazne zvyšuje jeho strategický význam pre Slovensko aj celý bratislavský región. Ráž tento variant označil za „veľmi dobrý scenár“ pre rozvoj hlavného mesta a zlepšenie jeho dopravnej dostupnosti.
Realizácia projektu je rozdelená na dve základné etapy. Prvá fáza, plánovaná na obdobie rokov 2030 až 2040, sa zameriava predovšetkým na posilnenie kapacity existujúcej železničnej infraštruktúry. Zahŕňa zdvojkoľajnenie trate medzi Rusovcami a Petržalkou, modernizáciu stanice v Rusovciach, optimalizáciu kapacitných možností bratislavskej Hlavnej stanice a výstavbu štvrtej koľaje na úseku Bratislava Lamač – Bory. Druhá etapa počíta s výstavbou nových úsekov trate medzi oblasťou Bratislava Západ a českou hranicou, ako aj s prepojením Bratislava Západ – Marchegg smerom do Rakúska.
Vysokorýchlostné cestovanie
Cieľom projektu je výrazné skrátenie cestovných časov medzi hlavnými mestami stredoeurópskeho regiónu. Podľa predbežných odhadov by sa cesta z Bratislavy do Prahy mohla skrátiť na približne 120 minút, do Viedne na 24 minút, do Brna na zhruba 33 minút a do Budapešti na 115 minút. Takéto časové parametre by podľa odborníkov zásadne ovplyvnili spôsob cestovania v strednej Európe.
Prípravná fáza projektu je naplánovaná na roky 2027 až 2036, pričom jej náklady sa odhadujú na 360 miliónov eur. Samotná výstavba by mala prebiehať v období od roku 2029 do roku 2046 a celkové investičné výdavky by mali dosiahnuť približne 3,3 miliardy eur.
Minister dopravy upozornil, že najbližšie roky budú poznačené najmä časovo náročnými procesmi, medzi ktoré patrí posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a hodnotenie efektívnosti projektu zo strany ÚHP. „Tieto kroky nestoja veľa peňazí, ale sú náročné na čas,“ zdôraznil Ráž a dodal, že súbežne bude potrebné nájsť aj dlhodobo udržateľný spôsob financovania celej investície.
