Slováci majú zvláštny talent. Dokážu sa pohádať o hokeji, o politike, o tom, či sa má na halušky dávať slanina alebo údené. A potom príde otázka, ktorá vyzerá nevinne, no v skutočnosti je to náš národný „trigger“. Aké je najslovenskejšie meno všetkých čias?
Také, ktoré keď povieš nahlas, všetkým okamžite naskočí obraz paneláku, nedeľného obeda, strýka v košeli s krátkym rukávom a tety, ktorá sa pýta, či už máš frajera. Meno, ktoré znie ako Slovensko samo. A teraz vážne. Existuje vôbec jedno jediné „najslovenskejšie“ meno?
Čo vlastne znamená „najslovenskejšie meno“?
Aby sme si rozumeli. Najslovenskejšie meno nemusí byť to najčastejšie. Nemusí byť ani to najstaršie. Skôr ide o kombináciu troch vecí:
- znie typicky slovensky
- má u nás tradíciu a kultúrny odtlačok
- vyvoláva konkrétny „vibe“ a spomienky
Niektoré mená sú slovenské pôvodom. Iné sú medzinárodné, len sa na Slovensku tak udomácnili, že ich už berieme ako naše.
Mená, ktoré znejú ako Slovensko v jednej slabike
Ján
Toto je klasika. Ján je meno, ktoré pozná každý. Ján je dedko, Ján je sused, Ján je pán v krčme aj pán, čo opraví plot. Ján znie jednoducho, pevne a starosvetsky. Je to meno, ktoré prežilo všetko – monarchiu, socializmus aj reality šou o hľadaní lásky na ostrove.
Mária
Ak existuje meno, ktoré by mohlo mať titul „národná klasika“, je to Mária. A jej varianty sú nekonečné: Marika, Maruška, Mara, Máňa. V každej dedine nájdeš minimálne tri, v každej rodine minimálne jednu.
Anna
Anna je slovenský evergreen. Znie tradične, mäkko, rodinne. A má jednu superschopnosť – v každej rodine existuje aspoň jedna Anna. A ak nie, tak minimálne teta Anka. Je to meno, ktoré sa u nás drží tak dlho, že už pôsobí ako súčasť folklóru.
Meno, ktoré je slovenské aj podľa toho, ako ho vyslovíš
Jozef
Jozef je meno, ktoré vie byť pokojné aj prísne. Záleží na tóne. „Jožko“ znie milo. „Jozef“ znie ako keď niekto ide niečo riešiť a už má plán. A potom je tu ešte jedna vec – Slováci nikdy nehovoria Jozef, Slováci hovoria Jožo.
Typické slovenské mená, ktoré si spájaš s konkrétnou osobou
Milan
Milan je meno, ktoré znie ako ročník 1974. Je v tom istota, trochu autority a trochu náznak toho, že ten človek vie všetko najlepšie. Milan je meno, ktoré si vieš predstaviť pri aute aj pri chalupe.
Zuzana
Zuzana má zvláštnu energiu. Je slovenská, no zároveň nadčasová. Vie byť jemná, no aj ostrá. A vždy má doma poriadok. Aj keď ho nemá, vie ho mať.
Peter
Peter je taký slovenský, že už ani nevnímaš, že je to biblické meno. Peter je spolužiak, bratranec, bývalý, kolega aj ten človek, čo ti napíše „Čau, dlho sme sa nevideli“ presne o 23:47.
Takže existuje „najslovenskejšie meno“?
Ak máme byť úprimní, jedno jediné meno neexistuje. Slovensko nemá jednu identitu. Má ich tisíc. No ak by sme to brali úplne pocitovo, v debate by vždy padli tieto mená: Ján, Anna, Jozef či Máriá. Tieto mená znejú ako niečo, čo tu bolo vždy. A pravdepodobne tu bude ešte dlho.
