Vstup do nového roka priniesol známej slovenskej umelkyni Dorote Nvotovej ranu, ktorú nečakal nikto. Speváčka a herečka otvorene priznala, že jej diagnostikovali rakovinu prsníka, čo ju okamžite prinútilo podstúpiť radikálny zákrok – mastektómiu.
Ako informoval web Topky, po dvoch týždňoch od operácie sa Dorota opäť hlási o slovo, tentoraz s hlbokou reflexiou o tom, ako sa jej zastavil svet, a s odhodlaním čeliť chorobe podľa vlastných pravidiel, ktoré zahŕňajú aj netradičný prístup k jej dlhoročným zlozvykom.
Správa o vážnom ochorení prišla náhle, no lekári našťastie zachytili rakovinu v ranom štádiu. Dorota sa so svojimi pocitmi zverila fanúšikom bez príkras: „Mám rakovinu. Znie to strašne. Neviem si na to vôbec zvyknúť,“ priznala úprimne tesne pred operáciou. Tento moment sa stal deliacou čiarou medzi jej doterajším životom a novou, neistou realitou.
Dorota Nvotová prehovorila po operácii
Po dvoch týždňoch od zákroku sa umelkyňa na sociálnej sieti zamýšľa nad tým, ako sa jej vnímanie času a priestoru radikálne zmenilo. Zatiaľ čo okolitý svet beží vo svojom zabehnutom tempe, ona má pocit, že uviazla v bezvetrí.
„Svet vo vašom zornom poli skrátka zastane, zmení svoju štruktúru, cez slzy ho zavše nevidno a ak ho aj vidno, každá molekula vzduchu je zrazu iná. Tiež má rakovinu,“ opísala svoje pocity zo „statickej optiky“, ktorú zdieľa s tisíckami ďalších onkologických pacientok.
Aktuálne sa Dorota nachádza v režime, ktorý pre ňu ako pre vyťaženú umelkyňu doteraz neexistoval – je na svojej prvej práceneschopnosti v živote. Tento čas využíva na budovanie každodennej rutiny a krátke vychádzky, ktoré však nesmú mať nič spoločné s prácou. Napriek pokoju v okolí však bojuje s vnútorným nepokojom a bolesťou, ktorá pretrváva aj po operácii.
Okrem fyzickej rekonvalescencie sa Dorota snaží aj o psychickú stabilizáciu. Priznala, že začala navštevovať odborníčku, s ktorou rieši návaly emócií a novú životnú situáciu. Svoj povestný zmysel pre humor však nestráca ani v ordinácii. „Dúfam, že to terapeutka psychicky zvládne,“ poznamenala na margo náročnosti svojho prípadu a komplexnosti svojho vnútorného sveta.
Horúca téma fajčenia
Jednou z najdiskutovanejších tém v jej príspevkoch sa stalo fajčenie. Mnohí by čakali, že pri diagnóze rakoviny sa človek okamžite vzdá všetkých nerestí, no Dorota si zvolila inú cestu. Podarilo sa jej drasticky znížiť počet cigariet, no úplne prestať zatiaľ odmieta. Považuje to za formu odporu voči chorobe, ktorá sa jej snaží diktovať život.
Svoju jedinú povolenú cigaretu denne dnes vníma ako rituál a chvíľu, kedy má situáciu pod kontrolou ona, nie diagnóza. „Znížiť počet cigariet v takto stresujúcom čase je nadľudský výkon, ale z pochopiteľných dôvodov predsa len nutný. Podarilo sa mi dostať na jednu cigu denne. Nie, nechcem prestať, neraďte mi ako. Chcem, aby bolo jasné, kto je tu pán,“ vyhlásila rázne pre svojich sledovateľov.
Tabakový dym sa pre ňu stal symbolom kontinuity jej vlastnej identity. Vo chvíľach samoty na balkóne hľadá pokoj a potvrdenie toho, že je stále tou istou ženou ako pred správou o chorobe. „Niet nad tú meditáciu raz denne, keď vyjdem na ten zamrznutý balkón plný mŕtvych kvetov a zapálim si… Stále som to ja, ešte žijem, dýcham, fajčím, teda som,“ napísala v poetickom, no mrazivom vyznaní.
Bolesti a obmedzenia po operácii
Popri filozofických úvahách však musí Dorota riešiť aj veľmi praktické dôsledky operácie. Bežné úkony ako varenie či rozhýbavanie operovanej ruky sú sprevádzané bolesťou, na ktorú nič poriadne nezaberá. Jej najväčšou túžbou po dvoch týždňoch strávených v jednej polohe je niečo, čo zdravý človek berie ako samozrejmosť – konečne sa poriadne vyspať a môcť si ľahnúť aj na ľavý bok.
Umelkyňa svojím otvoreným prístupom búra tabu o tom, ako má vyzerať „správny“ pacient. Ukazuje, že strach, hnev aj tvrdohlavosť sú prirodzenou súčasťou boja o zdravie. Hoci je pred ňou ešte dlhá cesta, jej odkaz je jasný: mieni veliť svojmu životu až do poslednej sekundy, bez ohľadu na to, akú toxickú príchuť má svet okolo nej.
