Finančná situácia slovenských rodín sa v roku 2026 pravdepodobne výrazne nezlepší. Očakáva sa, že domáce hospodárstvo porastie len o 0,6 % HDP a zvyšovanie platov bude kopírovať tempo inflácie. Kvôli ochladeniu ekonomiky, konsolidačným opatreniam a nepriaznivému demografickému vývoju sa predpokladá nárast nezamestnanosti, pričom ceny by mali stúpnuť o 3,2 %. Spoločnosť Finax preto vo štvrtok upozornila, že domácnosti by sa mali zamerať na budovanie finančnej stability, ideálne vytvorením základnej rezervy.
Chýbajúci finančný vankúš
Podľa dát z prieskumu agentúry Ipsos pre Finax nemá takmer tretina Slovákov žiadne úspory. „V prostredí pomalého ekonomického rastu sa zodpovednosť za finančnú stabilitu čoraz viac presúva na samotné domácnosti. Ak príjmy rastú len tempom inflácie, každé euro navyše musí vzniknúť lepším hospodárením. Upratanie si vo financiách tak prestáva byť voľbou a stáva sa nevyhnutnosťou,“ uviedla vedúca práce s verejnosťou Linda Gáliková.
Ako základný krok expertka radí získať prehľad o toku peňazí pravidelným sledovaním príjmov a výdavkov. Následne je kľúčové čo najskôr naakumulovať prvých 1 000 eur, čo možno urýchliť napríklad predajom nevyužívaných vecí či prácou navyše. „Už prvých 1000 eur výrazne znižuje riziko, že nečakaný výdavok skončí dlhom,“ dodala Gáliková.
Dlhodobé ciele a investovanie
Po dosiahnutí prvého cieľa by si mali domácnosti postupne odložiť sumu zodpovedajúcu trom až šiestim mesačným výdavkom. Takúto istotu v súčasnosti postráda takmer tretina obyvateľov, najčastejšie ľudia vo veku 45 až 54 rokov s nižším vzdelaním a príjmom do 800 eur. Štatistiky Eurostatu navyše potvrdzujú, že Slováci majú v rámci EÚ jedny z najnižších úspor a disponibilných príjmov.
Okrem tvorby rezerv Finax zdôrazňuje potrebu zhodnocovania peňazí. Na bežných účtoch s takmer nulovým úrokom majú Slováci uložených približne 50 miliárd eur, zatiaľ čo reálnu skúsenosť s investovaním má len zhruba tretina populácie.
Hotovosť ako „poistka“ pre nečakané situácie
V ére bezkontaktných platieb si málokto vie predstaviť situáciu, že by jeho karta či hodinky zlyhali. Avšak realita z miest ako Paríž či Lisabon ukazuje, že rozsiahle výpadky prúdu alebo internetu dokážu v momente ochromiť bežný život. Keď nastane blackout alebo kybernetický útok, digitálne peňaženky sa stávajú nepoužiteľnými. Práve preto európske centrálne banky prehodnocujú svoj postoj a čoraz častejšie prízvukujú, že hotovosť nie je prežitok, ale kritický nástroj krízového riadenia.
Aké sú odporúčania centrálnych bánk?
Krajiny, ktoré boli kedysi lídrami v digitalizácii (ako Švédsko či Holandsko), dnes oficiálne nabádajú občanov k opatrnosti. Odporúčania sa zhodujú v niekoľkých kľúčových bodoch:
- Domáca „železná rezerva“: Banky odporúčajú držať doma hotovosť v menších nominálnych hodnotách (5, 10, 20 eur), ktoré vám umožnia zaplatiť za základné potraviny a lieky aj v prípade, že predajca nebude mať ako vydať z veľkých bankoviek.
- Pokrytie potrieb na 3 až 7 dní: Rezerva by mala stačiť na nákup nevyhnutných potrieb pre všetkých členov domácnosti na obdobie aspoň niekoľkých dní, kým sa neobnoví kritická infraštruktúra.
- Diverzifikácia: Nejde o to, aby ste prestali platiť kartou, ale o to, aby digitálne platby neboli vaším jediným spôsobom, ako sa dostať k zdrojom.
- Bezpečné uloženie: Hotovosť by mala byť uložená na bezpečnom, suchom a ľahko prístupnom mieste pre prípad náhlej evakuácie alebo núdze.
Akú sumu odporúčajú banky v rôznych európskych krajinách držať doma, sa dozvieš v našom článku nižšie.
