Slovensko stojí na prahu zásadnej reformy, ktorá má od základov zmeniť životy tisícok rodín odkázaných na cudziu pomoc. Nová legislatíva, ktorú premiér Robert Fico označil za ambiciózny „super zákon“, sľubuje koniec byrokratického chaosu a prechod k adresnejšiemu financovaniu sociálnych služieb. Ako píše web Pravda, štát sa pokúša vniesť poriadok do systému, kde rýchlosť pomoci doteraz výrazne zaostávala za potrebami občanov, pričom kľúčovým pilierom zmeny je právo samotnej odkázanej osoby rozhodnúť o osude pridelených prostriedkov.
Vládou schválená reforma prináša nový model, v ktorom sa príspevok na pomoc pri odkázanosti vypláca priamo do rúk prijímateľa. Hlavným kritériom pre výšku sumy bude priznaný stupeň odkázanosti. Podľa Roberta Fica ide o prelomový krok, pretože človek sám určí, či peniaze investuje do neformálnej domácej opatery, alebo ich využije na úhradu formálnych sociálnych služieb.
„Super zákon“ a jeho problémy
Ostrý štart reformy sa naplánoval na rok 2027. Za cieľ má nielen zjednodušiť procesy, ale aj masívne posilniť rozpočet rezortu. Štát plánuje do sociálnych služieb naliať o 300 miliónov eur viac v porovnaní so súčasnosťou. Napriek optimistickým vyhliadkam však analýzy naznačujú, že pre rodiny zostávajú rozhodujúcimi technické detaily výplaty a prísne kontrolné mechanizmy.
Distribučný mechanizmus zostane pod dohľadom úradov práce, ktoré musia dodržiavať jasne stanovené termíny. Zákon určuje hraničnú lehotu: peniaze musia byť poberateľovi doručené najneskôr do konca druhého mesiaca od vzniku nároku. Ak teda poberateľ splní všetky zákonné podmienky napríklad v marci, štát má čas na spracovanie a prevod prostriedkov do konca mája.
Hoci si úrady ponechávajú dvojmesačné administratívne okno, zákon garantuje výplatu za celý kalendárny mesiac. Nárok na plnú sumu príspevku vzniká aj vtedy, ak podmienky odkázanosti boli splnené len počas určitej časti daného mesiaca. Možnosti prevodu peňazí sa nemenia. Prijímatelia si môžu vybrať medzi bankovým účtom a poštovou poukážkou. Každú zmenu však musia nahlásiť písomne s mesačným predstihom.
Čo ak štátne orgány pochybia?
Legislatíva zavádza aj princíp spätnej spravodlivosti v prípadoch pochybenia štátnych orgánov. Ak úrad urobí chybu a príspevok neprizná alebo ho vyplatí v nižšej sume, je povinný všetky nedoplatky spätne doplatiť. Táto poistka má chrániť občanov pred negatívnymi dôsledkami byrokratických omylov či prieťahov v konaní.
Oveľa tvrdší postoj však štát zaujíma k pochybeniam na strane prijímateľa. Ak ti úrad vyplatí sumu vyššiu o viac ako päť eur, než na akú máš nárok, zákon nepozná zľutovanie a peniaze musíš vrátiť. Právna úprava predpokladá, že občan mal z okolností vytušiť neoprávnenosť platby. Lehota na vrátenie neoprávnenej dávky pritom zaniká až po desiatich rokoch.
Významnou ochranou pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva sa stáva skutočnosť, že tento príspevok je zo zákona chránený pred exekučnými zrážkami. Na druhej strane však úrady získavajú silný nástroj v podobe možnosti okamžitého zastavenia výplaty. Stačí dôvodná pochybnosť o účelovom využívaní peňazí alebo nereagovanie na výzvu úradu a rodina môže zostať bez prostriedkov.
Hoci po pominutí pochybností štát sľubuje peniaze doplatiť, pre mnohých odkázaných ľudí sa výpadok hoci aj na jeden mesiac môže stať finančne likvidačným. Nová reforma tak na jednej strane sľubuje slobodu v rozhodovaní a viac peňazí, no na strane druhej prináša prísny bič v podobe kontrol, ktoré priamo zasahujú do základného prežitia prijímateľov pomoci.
