Motivačné rady sú všade: na sociálnych sieťach, v knihách, v rozhovoroch aj v dobre mienených vetách od ľudí okolo nás. Znejú povzbudivo. Majú krátku formu. Ľahko sa zdieľajú. Problém je, že mnohé z nich nie sú motiváciou, ale skôr tlakom.
Tieto rady sa síce tvária ako pomoc, no v skutočnosti vytvárajú pocit zlyhania, viny alebo nedostatočnosti. Nie preto, že by si bol slabý, skôr preto, že niektoré „rady“ ignorujú realitu, hranice aj ľudskosť.
„Keď chceš, dokážeš všetko“
Táto veta znie povzbudivo, no skrýva nebezpečný odkaz. Ak niečo nezvládneš, znamená to, že si nechcel dosť. Skrátka si sa nedostatočne snažil, málo si veril. Realita je však zložitejšia. Nie každý má rovnaké podmienky, energiu, zdravie či zázemie. A faktom je, že nie všetko sa dá prekonať len silou chcenia.
„Musíš vystúpiť z komfortnej zóny“
Áno, rast sa často deje mimo pohodlia. No nie každé nepohodlie vedie k rastu. Niekedy vedie k vyčerpaniu, úzkosti alebo vyhoreniu. Pre človeka, ktorý je dlhodobo v strese, je komfortná zóna často jediným miestom, kde sa môže nadýchnuť. Tlačiť ho ešte viac von nie je motivácia. Je to ignorovanie signálov, ktoré telo vysiela.
„Tvrdá práca sa vždy vyplatí“
Krásna predstava. Jednoduchá. Spravodlivá. A bohužiaľ nepravdivá. Tvrdá práca sa niekedy vyplatí a niekedy nie. Veta „Tvrdá práca sa vždy vyplatí“ vytvára ilúziu, že úspech je len otázkou výkonu, nie okolností, šťastia, kontaktov či načasovania.
„Nesťažuj sa, iní sa majú horšie“
Toto nie je motivácia. Je to potlačenie tvojich pocitov do úzadia. To, že niekto iný trpí viac, neznamená, že tvoja bolesť neexistuje. Porovnávanie utrpenia nevylieči problémy. Len učí ľudí, že o nich nemajú hovoriť.
„Buď pozitívny“
Pozitivita sama o sebe nie je zlá. Problém nastáva, keď sa používa ako náplasť na všetko. Nútený optimizmus vytláča emócie, ktoré sú prirodzené – smútok, strach, hnev. Tieto pocity nezmiznú len preto, že sa rozhodneš „myslieť pozitívne“. Len sa presunú hlbšie.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
