Naša milovaná Bratislava. Hlavné mesto Slovenska, ktoré už stáročia prichyľuje ľudí z rôznych kútov sveta. Na našom území sa objavili mnohé slávne historické osobnosti, no jeden Bratislavčan vyčnieval. A práve o ňom bude aj dnešný článok, pretože dokázal niečo, čo sa podarilo len málokomu. Dokázal oklamať samotného Napoleona a dokonca aj otca zakladateľa Benjamina Franklina.
Obe tieto historické osobnosti mali do činenia so spomínaným Bratislavčanom. Oboch ich oklamal, a nie sú tiež jediní. Jeho klamstvu podľahlo v danej dobe aj množstvo bežných ľudí, ľudia si dokonca platili za to, aby ich mohol oklamať! A ako je niečo také možné? Čo tento šikovný Bratislavčan robil iné, než robíme bežne my? Veď každý z nás denne zaklame minimálne raz a ani si to neuvedomíme.
Na Slovensku sa počas svojej histórie objavilo množstvo známych osobností, napr. Mária Terézia, ktorú dokonca korunovali v Bratislave. Okrem nej sa tu objavil aj spomínaný Napoleon, ktorý sa po bitke pri Slavkove údajne zdržiaval v Bratislave. A čo majú obidve osobnosti spoločné? Dokázal ich zaujať jeden Bratislavčan, na ktorého už dozaista nikdy nezabudli.
Tento Bratislavčan niesol meno Wolfgang Kempelen. V slovenskej histórii sa jeho meno stalo natoľko slávnym, že je po ňom pomenovaná aj ulica v Karlovej Vsi či Kempelenov inštitút. Samotný Kempelen bol uhorským polytechnikom a vynálezcom pochádzajúcim z nemecky hovoriacej rodiny. Medzi jeho vynálezy, ktorými dokázal oklamať samotného Napoleona, patrí stroj „Turek“.
Bratislavčan, ktorý oklamal historické osobnosti
Wolfgang Kempelen sa narodil v Bratislave v roku 1743. Študoval filozofiu a právo, pričom neskôr pokračoval štúdiom aj v Győri, vo Viedni či v Ríme. Talent neprejavoval iba v jednej oblasti, ale aj v prepájaní vedy, mechaniky i umeleckého uvažovania. Jeho schopnosti si začala všímať dokonca aj cisárovná Mária Terézia, pretože Kempelen presviedčal výsledkami aj originalitou riešení.
Mária Terézia si ho najala, aby preložil významný právny dokument z latinčiny do nemčiny, čím výrazne zjednodušil fungovanie správy monarchie. Vďaka tomu získal vysoké postavenie, ale aj prístup k projektom spájajúcim techniku, vedu i reprezentáciu moci. V Bratislave navrhoval čerpacie zariadenia pre fontány, ale podieľal sa aj na rozvoji mestských inžinierskych riešení.
Pôsobil v Akadémii výtvarných umení, kde podporoval technické myslenie, ale aj praktické využitie vynálezov. Najväčšiu pozornosť priťahoval hovoriaci stroj, ktorý napodobňoval ľudský hlas pomocou mechanických princípov. Toto zariadenie reagovalo na stláčanie klávesov, ale aj na presné smerovanie vzduchu cez rezonančné časti. Ešte väčší rozruch vyvolával šachový automat známy ako Turek.
Tento stroj sa preslávil tým, že dokázal porážať aj skúsených hráčov šachu. V skutočnosti však vo vnútri stroja sedela postava, za ktorou sa sa ukrýval komplikovaný mechanizmus v útrobách skrine. Vynález sa preslávil a putoval po Európe i zámorí, pričom ohuroval panovníkov, vedcov aj širokú verejnosť. Mnohí tušili trik, ale aj napriek tomu nedokázali odhaliť presný princíp fungovania.
Turek na dvore v Schönbrunne
Bratislavčan predstavil svojho „šachistu“ kráľovskému dvoru, iba vybranému publiku, na zámku Schönbrunn v roku 1770. Odtiaľ sa vydal na rozsiahlu cestu zahrňujúcu sériu vystúpení, ktoré zaujali šľachtu i vzdelancov. Turka sledovali šachisti, diplomati i panovníci, ale aj bežní diváci hľadajúci technický zázrak. Počas európskeho turné sa so zaradením stretol Benjamin Franklin.
A nielen on, ale aj ďalší predstavitelia americkej inteligencie. Franklin však obdivoval princíp stroja aj jeho psychologický účinok, pričom záujem pretrvával až do konca života. Mnohí verili nadprirodzeným schopnostiam, ale aj mechanickej dokonalosti, aj keď vysvetlenie zostávalo jednoduché. Vo vnútri Turka sedel šachový majster, ktorý pohyboval figúrkami pomocou magnetov alebo skrytých pák.
Niektorým hráčom sa síce podarilo zvíťaziť, no bežne prehra prichádzala bez očakávaní. Po Kempelenovej smrti v roku 1804 zariadenie získal Johann Nepomuk Mälzel a on pokračoval v turné. V Schönbrunne stroj zaujal Napoleona, ale aj francúzsky dvor hľadajúci technické kuriozity. Tradícia hovorila o pokuse podvádzať, ale aj o treste, keď Turek zhodil figúrky.
Po úspechu v Európe sa Turek dostal do Ameriky, kde tiež vyvolal senzáciu. Nakoniec sa ocitol v Čínskom múzeu v Baltimore, kde už čelil svojmu osudu. Požiar zariadenie zničil, no legenda prežila celé desaťročia. Tajomstvá Turka fascinovali verejnosť a inšpirovali vývoj mechanického myslenia. Príbeh pretrvávala v 20. storočí v diskusiách o hraniciach techniky. Stroj predstavoval prvý herný automat.
Bratislavčan, ktorý zaujal aj ďalšími vynálezmi
Rovnako prelomový význam mal aj Kempelenov spomínaný hovoriaci stroj. Išlo o jeden z prvých pokusov mechanicky napodobniť ľudskú reč. Pomocou vzduchového mechu, rezonátorov a klávesového ovládania dokázal vytvárať slabiky a jednoduché slová. Tento projekt položil základy neskoršieho výskumu fonetiky a rečových syntéz.
Kempelen sa venoval aj hydrotechnike a architektúre. Navrhoval čerpacie zariadenia pre fontány, vodné systémy a technické riešenia pre cisárske záhrady v Schönbrunne. Podieľal sa na projektoch infraštruktúry a urbanizmu v Bratislave aj vo Viedni.
Menej známe, no dôležité sú jeho jazykovedné a pedagogické práce, najmä štúdie o reči nepočujúcich, kde presadzoval systematické vzdelávanie pomocou artikulácie a porozumenia zvuku.
Tento Bratislavčan tak nevystupoval iba ako vynálezca, ale ako predchodca moderného interdisciplinárneho myslenia, ktorý dávno pred érou počítačov uvažoval o strojoch, komunikácii a hraniciach ľudského poznania.
