Kinematografia od svojho vzniku slúžila ako nástroj na okamžitý zážitok. V posledných rokoch sa však objavujú tvorcovia, ktorí sa na film pozerajú cez prizmu večnosti. Tieto projekty nečelia tlaku otváracích víkendov v kinách, ale skôr výzve prežiť storočia. Sú to diela, ktoré testujú hranicu medzi umením a vedeckým experimentom, pričom nás nútia zamyslieť sa nad tým, čo po nás zostane pre generácie, ktoré prídu dávno po našom odchode.
Práve tie budúce generácie budú posudzovať kinematografiu našich časov o niečo menej kriticky, no zároveň aj s väčším záujmom. Unikátne filmy našej doby o nás totižto hovoria viac, než si myslíme. Preto ti ponúkame náhľad do diel, ktoré už počítajú s tým, že ich v plnej sile uzrie až divák budúcnosti.
1. 100 Years: The Movie You Will Never See
Tento ambiciózny projekt režiséra Roberta Rodrigueza a herca Johna Malkovicha je doslovnou časovou konzervou. Film bol dokončený v roku 2015, no jeho oficiálna premiéra je naplánovaná až na 18. november 2115. Celá idea vznikla ako metafora dozrievania luxusného koňaku. Ten potrebuje celé storočie na to, aby dosiahol svoju dokonalosť, pričom film má reflektovať víziu sveta o sto rokov.
Momentálne je jediná kópia filmu uložená v špeciálnom high-tech trezore vo Francúzsku, ktorý je vybavený nepriestrelným sklom a časovým zámkom. Práve vďaka tomuto patrí tento film medzi unikátne filmy s prestížou. Žiadny človek na svete nemá kód na jeho otvorenie, trezor sa vďaka automatike otvorí až v deň premiéry. Tisíc vyvolených hostí z celého sveta dostalo exkluzívne kovové vstupenky. Tie môžu odovzdať svojim potomkom, aby sa v budúcnosti dozvedeli, čo Malkovich a Rodriguez pred svetom ukryli.
2. Ambiancé: Prchavý gigant
Švédsky režisér Anders Weberg sa rozhodol ísť cestou extrémnej dĺžky a pominuteľnosti. Jeho dielo Ambiancé malo byť so svojimi 720 hodinami (presne 30 dní) najdlhším filmom v histórii. Nešlo o klasický príbeh, ale o nelineárne naratívne dielo plné symboliky. Dielo, ktoré malo byť vyvrcholením režisérovej kariéry predtým, než sa definitívne stiahne z verejného života.
Unikátnosťou tohto projektu však nebola len jeho dĺžka. Hlavnou unikátnosťou je rozhodnutie režiséra film po jeho jedinej premiére v decembri 2020 úplne zničiť. Weberg tým chcel poukázať na to, že v dnešnej digitálnej dobe, kde je všetko dostupné a archivovateľné, má skutočné umenie hodnotu len vtedy, ak je pominuteľné.
Dnes z filmu neexistuje žiadna oficiálna kópia, len spomienky tých, ktorí videli jeho časti. Existuje však aj niekoľko trailerov, ktoré mali divákov pripraviť na toto mesačné vizuálne dobrodružstvo. Medzi filmovou kultúrou však existujú polemiky, že niekto dielo skopíroval a ukryl – vyčkávajúc na dokonalý moment na jeho opätovné predstavenie svetu budúcnosti.
3. Future Library: Literárno-filmový les
Hoci projekt Future Library v Nórsku cieli primárne na literatúru, jeho vizuálna a dokumentárna zložka z neho robí unikátne kinematografické dielo. Každý rok jeden významný autor odovzdá rukopis, ktorý nebude prečítaný až do roku 2114. Súčasne s tým prebieha filmové dokumentovanie rastu špeciálne vysadeného lesa, z ktorého dreva sa o sto rokov vyrobí papier pre tieto knihy.
Tento vizuálny archív, ktorý zachytáva plynutie času, prírodu a rituály odovzdávania diel, tvorí unikátny filmový celok, ktorý bude prístupný až v momente vydania kníh. Je to tichý svedok trpezlivosti, kde sa kamera nepozerá na hercov, ale na stromy a generácie ľudí, ktorí sa o projekt starajú. Divák budúcnosti tak uvidí zrýchlený záznam celého storočia, ktorý vznikal len pre jeho oči.
4. Deep Time: Noemova archa filmov
V mrazivom prostredí nórskeho súostrovia Špicbergy sa nachádza Arctic World Archive, miesto, kde sa v rámci projektu Deep Time ukladajú najdôležitejšie dáta ľudstva vrátane filmov. Nejde o jeden konkrétny film, ale o celú kolekciu svetovej kinematografie, ktorá je zapísaná na špeciálnom analógovom filmovom páse s vysokým rozlíšením a životnosťou presahujúcou tisíc rokov.
Tento archív sa navrhol tak, aby prežil jadrovú vojnu, kybernetické útoky aj klimatické zmeny. Filmy ako Casablanca či moderné majstrovské diela sa tu uložili v tme a mraze, čakajúc na moment, keď ich niekto (možno úplne iná civilizácia) objaví. Je to poistka pre ľudskú kreativitu. Poistka, ktorá predpokladá, že naše súčasné digitálne úložiská zlyhajú a jediný spôsob, ako zachovať film, je vrátiť sa k fyzickému médiu ukrytému hlboko v skale.
5. The Clock: Čas v reálnom čase
Dielo s názvom The Clock je fascinujúcim experimentom, ktorý premieňa film na fungujúce hodiny. Ide o 24-hodinovú koláž vystrihnutú z tisícok filmov z celej histórie kinematografie. Každá scéna v tomto monumentálnom diele obsahuje hodiny, hodinky alebo zmienku o čase. Tento čas pritom presne korešponduje s reálnym časom v momente, keď divák v galérii film sleduje.
Sledovanie tohto filmu je fyzickým zážitkom, pretože ak chceš vidieť celý dej, musíš v kine stráviť presne jeden deň a jednu noc bez prestávky. Marclay zakázal akúkoľvek digitálnu distribúciu, takže film sa nedá nikde stiahnuť či kúpiť. Existuje len v niekoľkých autorizovaných kópiách.
Tie putujú po svetových galériách, čím sa zo sledovania času stáva vzácny, prísne strážený rituál, ktorý spája fikciu s neúprosnou realitou prítomného okamihu. Na svete možno existujú ľudia, ktorí celé toto dielo uzreli, no pravdepodobne je ich dosť málo.
