Olympijské hry a športy, ktoré sa počas tejto udalosti odohrávajú dnes, už veľmi dobre poznáme. Olympiáda patrí medzi najsledovanejšie športové udalosti sveta, o tom niet pochýb. Táto téma otvára dvere do sveta, kde šport získava význam presahujúci samotný výkon. História hier sleduje cestu civilizácií, ich hodnoty, ideály, ambície, ale aj konflikty.
Každé obdobie prináša nové otázky, ale aj nové odpovede o zmysle súťaženia. Už staroveké korene hier naznačujú prepojenie telesnej zdatnosti a duchovného rozmeru. Tieto začiatky formujú predstavy o cti, rešpekte, ale aj osobnej disciplíne. Postupom času sa hry šírili, ale aj menili spolu s vývojom spoločností. Tradície sa prelínali s inováciami aj s politickými a kultúrnymi tlakmi.
Olympijské hry preto nevystupujú iba ako športová udalosť. Vystupujú aj ako zrkadlo doby i odraz ľudských túžob. Každá generácia v nich nachádza vlastný význam alebo vlastnú výzvu. Niekto vníma hry ako oslavu mieru, ale aj ako priestor pre rivalitu. Iný čitateľ sleduje technologický pokrok i meniace sa pravidlá súťaženia. Dnes sa však nezameriame na tradičné záležitosti okolo olympijských hier.
Dnes sa práveže pozrieme na kuriózne športy, ktoré sa v histórii olympiád objavili. Nečakajte ľadový hokej, plávanie či judo. Tentokrát tu máme športové aktivity, ako je súboj s pištoľami či preťahovanie lanom. Takto vyzerajú najzvláštnejšie športy v histórii olympijských hier.
5. Prekážkové plávanie
Prekážkové plávanie patrí medzi najpodivnejšie športy parížskych hier z roku 1900, ale aj medzi najzabudnutejšie. Súťaž prebieha priamo v rieke Seine, vďaka čomu pôsobí tak výnimočne. Pretekári zdolávali drevené tyče či člny. Celá trať merala 200 metrov, pričom si vyžadovala silu, techniku, ale aj orientáciu. V danej disciplíne získal 1. miesto Austrálčan Frederick Lane.
Rakúšan Otto Wahle s Austrálčanom prehral len o niekoľko sekúnd. Disciplína následne zmizla z programu, ale dodnes fascinuje. Medzinárodný olympijský výbor dnes rieši návraty tradícií, ale aj nové formáty. Prekážkové plávanie predstavovalo kombináciu dobrodružstva a dramatického zážitku. História týmto príkladom ukazuje kreativitu, ale aj chuť experimentovať.
4. Vyradené športy – Pištoľový duel
Pištoľový duel patril medzi zvláštne disciplíny olympijských hier v Štokholme v roku 1912. Súťaž prebiehala dramaticky, ale zároveň menej nebezpečne, ako samotný názov naznačoval. Účastníci proti sebe nemierili zbrane, ale aj napriek tomu vzbudzovali rešpekt. Namiesto skutočných protivníkov strieľali na figuríny oblečené v elegantných frakoch. Terče zdobili ich hrude alebo iné presne vyznačené oblasti zásahu.
Duel vnímali ako šport džentlmenov aj ako skúšku presnosti. Muži museli zachovať pokoj a pevnú ruku. Napätie sprevádzalo každý výstrel, ale riziko ostávalo minimálne. Diváci sledovali disciplínu so zvedavosťou. Elegantné fraky pritom utrpeli množstvo zásahov. Takýto duel bol znakom zvláštneho prístupu k súťaženiu, ale aj dobového humoru. Disciplína neskôr zmizla, no v pamätiach zostala ako kuriozita olympijskej histórie.
3. Jazdecká voltíž alebo skoky cez koňa
Jazdecká voltíž patrila medzi neobyčajné, no vizuálne pôsobivé športy zo začiatku 20. storočia, pôvodne fungovala ako cirkusová atrakcia. Na olympijské hry v Antverpách v roku 1920 sa dostala ako experiment. Disciplína spájala gymnastiku, tanec a jazdu na koni. Súťažiaci museli naskočiť na koňa z miesta, ale zároveň aj prekonať ďalšie dve zvieratá.
Následne predvádzali voľné zostavy alebo akrobatické prvky na chrbte koňa. Výkony vyžadovali rovnováhu, silu aj cit pre rytmus. Diváci sledovali čísla s úžasom i s neistotou. Súťaž sa už nezopakovala, ale myšlienka pretrvala. Komunita jazdeckej voltíže neskôr presadzovala návrat disciplíny. Táto snaha pripomínala skôr odvahu, ale aj tvorivosť olympijskej minulosti.
2. Streľba na živé holuby
Streľba na živé holuby patrila medzi najkontroverznejšie disciplíny parížskych hier z roku 1900. Súťaž niesla názov presne podľa pravidiel, ale aj podľa krutej reality. Strelci mierili na skutočné vtáky a snažili sa zasiahnuť čo najviac cieľov. Po dvoch po sebe idúcich netrafených výstreloch účastník súťaž opustil. Areál sa rýchlo zapĺňal zranenými telami aj mŕtvymi holubmi.
Atmosféra pôsobila desivo, no vyvolávala silné reakcie divákov. Počas podujatia zahynulo alebo utrpelo vážne zranenia takmer 300 vtákov. Víťazstvo počas hier získal Belgičan Léon de Lunden s 21 úspešnými zásahmi. Udalosť vyvolala protesty ochranárov aj verejný tlak. Neskoršie hry preto využívali hlinené terče alebo umelé náhrady. Historické zdroje disciplínu spomínajú často.
1. Aj strihanie pudlov patrilo medzi olympijské športy
Strihanie pudlov uzatvára sériu bizarných disciplín parížskych olympijských hier z roku 1900. Podujatie prebiehalo len ako skúšobná súťaž, ale aj napriek tomu pritiahlo pozornosť. Plnohodnotný olympijský status nezískalo a zostalo na okraji histórie. Do parku Bois de Boulogne dorazilo 128 súťažiacich a tisíce divákov. Pred publikom tvoreným približne šiestimi tisíckami ľudí účastníci strihali srsť pudlov.
Počas dvoch hodín sa snažili upraviť čo najviac psov a dosiahnuť tak čo najlepší výkon. Nikto neriešil rozdielnu veľkosť psov či ich povahu. Disciplína pôsobila absurdne, ale aj komicky. Víťazstvo si odniesla Avril Lafoule so 17 upravenými pudlami. Jej úspech vyvolal údiv aj pobavenie. Táto epizóda ukazovala experimentovanie, ale aj hranice športovej kreativity.
