Hoci dnešní mladí ľudia trávia v školských laviciach rekordne veľa času, ich kognitívne schopnosti prudko padajú. Generácia Z sa stala historicky prvou skupinou od začiatku meraní v 19. storočí, ktorá vykazuje nižšiu inteligenciu než ich rodičia, informoval web Daily Mail.
Neurovedec Dr. Jared Cooney Horvath bije na poplach a pred americkým Senátom odhalil šokujúcu pravdu: za tento mentálny úpadok nemôže lenivosť, ale prehnaná digitalizácia školstva, ktorá doslova mení štruktúru detského mozgu.
Problém nespočíva v nedostatku informácií, ale v spôsobe ich konzumácie. Podľa Horvatha ľudský mozog nie je biologicky nastavený na učenie sa z krátkych videoklipov alebo strohých odrážok na obrazovkách.
Od roku 2010, kedy školy masívne prijali tablety a notebooky, začali výsledky v oblasti pozornosti, pamäte, čítania a matematiky globálne upadať. Údaje z 80 krajín jasne ukazujú, že čím viac technológií preniká do tried, tým horšie sú študijné výsledky.
Digitalizácia verzus IQ detského mozgu
Neuroveda potvrdzuje, že hlboké pochopenie a dlhodobá pamäť vyžadujú osobnú interakciu a sústredené štúdium, nie neustále prepínanie medzi oknami prehliadača. Obrazovky narúšajú prirodzené biologické procesy učenia. Vedci zdôrazňujú, že nejde o zlý softvér alebo nedostatok školení pre učiteľov. Samotná podstata digitálnej technológie je v priamom rozpore s tým, ako náš mozog prirodzene rastie a uchováva informácie.
Situácia v Spojených štátoch je alarmujúca. Štáty, ktoré zaviedli programy „zariadenie pre každého žiaka“, zaznamenali okamžitý prepad v testovaní NAEP. Deti využívajúce počítače na školské úlohy čo i len päť hodín denne, dosahujú výrazne nižšie skóre než tie, ktoré v triede technológie takmer nepoužívajú. Ukazuje sa, že digitálne nástroje, ktoré mali vzdelávanie uľahčiť, ho v skutočnosti paralyzujú.
Horvath upozorňuje aj na nebezpečný fenomén nadmerného sebavedomia generácie Z. „Väčšina týchto mladých ľudí je až príliš sebavedomá v tom, akí sú múdri. Čím sú ľudia presvedčenejší o svojej genialite, tým sú v skutočnosti menej bystrí,“ uviedol pre New York Post. Mladí ľudia, zvyknutí na rýchly konzum z platforiem ako TikTok, strácajú schopnosť hlbokého analytického myslenia.
Tragédia moderného školstva
Nešťastím súčasného školstva je podľa expertov kapitulácia pred technológiou. Namiesto toho, aby školy učili deti kriticky myslieť, prispôsobujú osnovy možnostiam počítačov. Deti sa na obrazovkách učia len „skenovať“ text, nie ho čítať s porozumením. „To nie je pokrok, to je kapitulácia,“ varuje Horvath pred trendom, kde nástroj diktuje formu vzdelania namiesto toho, aby mu slúžil.
Mladý človek dnes trávi polovicu bdelého času pozeraním do displeja. Tento digitálny smog bráni formovaniu komplexných myšlienkových štruktúr. Biologický vývoj ľudstva je príliš pomalý na to, aby sa dokázal adaptovať na taký radikálny zásah, akým je nahradenie učiteľa a knihy algoritmom a pixelom. Výsledkom je generácia, ktorá vie informácie bleskovo nájsť, ale nevie ich spracovať.
Odborníci preto pred zákonodarcami definovali tento stav ako „celospoločenskú núdzu“. Navrhujú drastické opatrenia: návrat k tlačidlovým telefónom pre menšie deti, prísne obmedzenia smartfónov a celonárodné limity na technológie v školách. Inšpiráciu hľadajú v Škandinávii, kde už začali zavádzať zákazy EdTech riešení v prospech návratu ku klasickým metódam.
Záver analýzy je neúprosný – ak chceme zachrániť kognitívny potenciál budúcich generácií, musíme obrazovky vrátiť tam, kam patria: do sféry voľného času, a nie do centra vzdelávacieho procesu. Budúcnosť inteligencie totiž nezávisí od rýchlosti Wi-Fi pripojenia, ale od kvality priameho ľudského kontaktu a schopnosti sústrediť sa na hlbokú prácu bez vyrušovania notifikáciami.
