Mäso je pre veľa ľudí stále „stred taniera“ – aj keď zároveň pribúda otáznikov, ktoré druhy sú pre telo najlepšou voľbou. Britská výživová terapeutka Amanda Serif (členka British Association of Nutrition and Lifestyle Medicine) upozorňuje, že slovo „mäso“ je extrémne široká kategória: od čerstvého kurčaťa až po pečenú klobásu. A práve v tom je rozdiel.
Kým čerstvé mäso vie byť hodnotným zdrojom bielkovín, železa či zinku, pri spracovaných výrobkoch je situácia oveľa citlivejšia. Niektoré typy sa dlhodobo spájajú so zvýšeným rizikom zdravotných problémov a odborníci preto radia držať ich na uzde. Téme sa venoval portál Daily Mail.
Nie je mäso ako mäso: Rozhoduje chov, tuk aj príprava
Podľa odborníčky sa „zdravosť“ neodvíja len od druhu mäsa, ale aj od detailov. Konkrétne ide o to, ako bolo zviera chované, aký konkrétny kus si vyberieš, koľko má tuku a najmä ako mäso pripravuješ. Pečenie, dusenie či grilovanie je úplne iná liga než vyprážanie.
Odporúčanie pre bežného jedáka je pomerne striedme. Červené mäso max. 2–3 porcie týždenne, ideálne z chudších častí (alebo po príprave orezať viditeľný tuk). A áno, znie to banálne, ale má to zmysel: mäso treba poriadne prežuť, lebo trávenie ovplyvňuje, koľko živín z neho reálne využiješ.
Hydina ako „bezpečný prístav“
Ak chceš voľbu, pri ktorej zvyčajne neurobíš krok vedľa, hydina je klasika. Kuracie prsia sú prirodzene chudšie, stehná zas chutnejšie a často bohatšie na niektoré minerály. Pri kompromisoch typu „koža“ odborníčka naznačuje jednoduchú taktiku: kožu nechaj kvôli chuti počas prípravy, zlož ju až po upečení.
Podobne vychádza aj morčacie – je veľmi bohaté na bielkoviny a pritom vie byť stále relatívne chudé. Mýtus o tom, že toto mäso „uspáva“, podľa odborníčky skôr súvisí s tým, že ho ľudia často jedia v kombinácii s ťažkou prílohou.
Červené, spracované aj exotické: Čo si strážiť a čo môže prekvapiť
Pri hovädzine či bravčovine je kľúčové nehádať všetko do jedného vreca. Sviečkovica a tučná krkovička nie sú to isté, rovnako ani 5 % a 20 % mleté mäso. Najväčší problém býva spracované mäso (šunka, slanina, salámy, hot-dogy), kde sa často rieši soľ a vyšší podiel nasýtených tukov.
Zaujímavé je, že medzi „najčistejšie“ voľby sa v odborných rebríčkoch často tlačia aj menej bežné druhy – napríklad divina (zvyčajne chudšia a veľmi bohatá na bielkoviny), králik či dokonca niektoré exotické mäso, ktoré môže mať nižší obsah tuku. Platí však jedno: aj pri „zdravšom“ mäse rozhoduje porcia, frekvencia a spôsob prípravy.
