Nejeden človek sa zaručene zamyslel nad tým, aké filmy budú točiť budúce generácie o slávnych Slovákoch. Počas našej krátkej histórie sa síce objavilo mnoho hraných filmov o inšpiratívnych (Štúr, Dubček, Nepela, Jánošík) a aj zlovestných osobnostiach dejín (Černák, Bathory), no moderná éra ponúka omnoho „rozmanitejší“ výber.
Absurdita, kontroverzia, temnota – máme tu všetko to, čo je potrebné na „dobrý“ film z budúcnosti. Slovenské filmy budúcnosti budú poriadne divoké. Činy týchto postáv sa budú budúcnosťou ozývať ako výstrel z kanóna.
Naša vízia slovenskej kinematografie sa ti môže zdať pritiahnutá za vlasy, no realita Slovenska bude o niekoľko desaťročí nepochybne ešte absurdnejšia než akákoľvek fikcia.
Predstavujeme ti osobnosti, ktoré tvoria piliere našej modernej kultúry – bez nich by sa spoločnosť jednoducho zrútila, čo z nich robí nevyhnutných kandidátov na veľké filmové plátno. Celú túto sériu „anekdot“ však ber s nadhľadom, presne s takým, s akým sa prehliadajú tie najspornejšie diplomatické návštevy.
Andrej Danko – Posledná diskusia (komorná politická dráma)
Relatívne krátky a civilne natočený film Posledná konverzácia (neskôr ocenený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film) sleduje Andreja Danka na dne jeho politickej kariéry. Jeho strana už nie je vôbec relevantná. Dávne vrcholné dni mu pripomínajú už len memečka pripitých výrokov, označenia na Google mapách a ľudia pýtajúci sa ho, či nechce znova pomôcť staručkému matadorovi Robertovi Ficovi, znova zápasiacemu o post premiéra krajiny.
Rozhodne sa teda poslednýkrát vystúpiť pred televíznymi kamerami s čistou pravdou. Keď v prítmí maskérne Robert Fico utrúsi poslednú povýšeneckú poznámku o tom, že Andrej je už len „užitočná kulisa dejín“, v Dankovi sa niečo definitívne zlomí.
Desaťročia ponižovania, rola politického pešiaka a tieň muža, ktorý sa stal národným terčom posmechu, sa v jedinom momente premenia na chladné odhodlanie. Vo vrecku saka necíti len vreckovku, ale USB kľúč – poistku, ktorú si roky tajne budoval ako tichý svedok v kuloároch moci.
V momente, keď sa v štúdiu rozsvieti červené svetlo a moderátor položí rutinnú otázku, Andrej Danko sa nezačne zajakávať. Prvýkrát v živote hovorí jasne, sústredene a bez prerieknutí. Pred zrakmi celého Slovenska začína rozpletať sieť korupcie a mien, ktoré krajinu dekády dusili, zatiaľ čo kamera v detaile sníma ojedinelý a úprimný šok Roberta Fica.
Ladislav Meliško – Meliško (sociálna dráma)
Začneme najväčšou slovenskou klasikou – sociálna dráma. „K**va jedna v***baná prašivá!“ bude znieť jediný marketingový slogan originálnej sociálnej drámy, ktorá sa stane finančne najúspešnejšou drámou v histórii Slovenska. Snímka bude zobrazovať dva týždne v živote utrápených susedov legendárneho Ladislava Meliška, ikony internetov a okolia Prievidze.
Sústredením sa na susedov tohto „Majstra“, ktorí museli počúvať jeho vulgárne monológy a argumenty, sa dozvieme viac o jeho vzťahu so ženou, ale aj s obľúbenou borovičkou. Samotný Meliško bude vo filme viditeľný len málokedy.
Napríklad pri zatvárajúcich sa dverách, v najzadnejšej miestnosti krčmy, ale aj na schodiskách, za regálmi v obchode a dokonca raz aj na plavárni. Jeho neustále prítomný hlas sa však vyryje do hláv divákov už naveky.
Alena Zsuzsová – Zsūzsū (krimi hororová miniséria)
Táto vysokorozpočtová a šialená miniséria (koprodukcia s Čínou) sleduje Alenu Zsuzsovú. Tú zo sterilnej slovenskej väznice vykupuje záhadná agentúra, aby v neónovom podsvetí čínskeho Singapuru ovládla troliu farmu. Z niekdajšej regionálnej volavky sa stáva globálna digitálna predátorka, ktorá cez displeje vábi svetových lídrov do sietí kompromitujúcich materiálov.
Alena, obklopená nesmiernym bohatstvom a krvavými šperkmi, stráca posledné zvyšky morálnych zábran, opojená mocou, ktorá nepozná hranice štátov ani svedomia. Príbeh sa však láme do mrazivého hororu v momente, keď Zsuzsová zisťuje, že cena za jej slobodu je metafyzická.
V odrazoch luxusných zrkadiel namiesto svojej tváre vidí hnijúcu grimasu čínskeho démona. Pliagy, ktorá sa kŕmi každou zničenou existenciou, ktorú má na svedomí. Záverečné epizódy sú vizuálne brutálnou pitvou rozkladu jej impéria aj duše, kde sa hranica medzi digitálnym vydieraním a starovekým prekliatím definitívne stráca v agónii vnútornej prázdnoty.
Štefan Harabin – Muž práva (experimentálny filozofický dokument)
Vo svete vládne bezbrehý chaos a Štefan Harabin žije v dobrovoľnom exile vo svojom rodnom kraji. Obklopuje sa horami strán právnych spisov, ktoré už nikto nečíta. Kinofilmi zbožňovaná snímka ho však nezobrazuje ako hlučnú politickú figúru z archívnych záznamov. Sledujeme ho ako starnúceho a rezolútneho filozofa práva v postfaktuálnej dobe.
Snímka využíva dlhé, statické zábery na jeho tvár, v ktorej sa zračí hlboká vnútorná izolácia, a kombinuje ich s aktuálnymi snímkami svetových protestov a te*oristických útokov. Harabin vo filme vedie imaginárne súdne spory s tieňmi minulosti, pričom neustále recituje litery zákona ako náboženské mantry.
Cez svoje komplexné monológy sprevádzané zádumčivou hudbou ako od Hansa Zimmera konfrontuje nielen základné otázky slovenského štátu a medzinárodného práva, ale aj koncept samotnej existencie a vesmíru.
Ďalšie fiktívne slovenské filmy nájdeš na nasledujúcej strane
